Včielka a púpava

V jednom úli sa včielky práve chystali večerať. Všetky sa už vrátili zo záhradky, len Prelietajka ešte kdesi lietala. A na stolíku na ňu čakala sladká večera – medová šťava.

Otec Lietajko a mama Lietajka si už začali robiť starosti, či sa Prelietajke niečo nestalo, keď sa ozval spoza dverí slabí bzukot. Včielky zvedavo obrátili hlávky a radostne zabzučali. Konečne sa Prelietajka vrátila.

Otec si vydýchol a mama povedala: „Každá slušná včielka je už doma. A ty si dnes ešte aj peľu málo priniesla. Zase si bola len pri púpave? Ach, Prelietajka, prečo si nesadneš aj na nejaký iný kvet, na ružu, na fialku? Keď som ja bola taká ako ty, mne sa veru kvety núkať nemuseli.“

Takto sa prihovárala mama Lietajka včielke Prelietajke. A tá bola ticho, lebo myšlienky jej leteli k púpave Jemnokráske. Spoznala ju, keď prvý raz vyletela z úľa do záhrady. Pomýlila si vtedy smer a zablúdila. Zdalo sa jej, že už dlho letí, lebo sa veľmi unavila. Krídelká jej oťaželi. A ešte aj vetrík si robil žarty. Prelietajka sa bála, že neodletí ani na prvý kvet, taká bola zrazu slabá.

A vtom počula, že na ňu ktosi volá: „ Kam sa, včielka, ponáhľaš?“ Prelietajka sa pozrela dolu. Kto to len môže byť? Mama nemá taký hlas. V tráve uvidela čosi žlté a strapaté.

„To som ja, púpava Jemnokráska, vietor mi pošepkal, že bude pršať. A možno bude aj búrka. Odpočiň si trošku. Veď už aj tak ledva pohybuješ krídelkami.“

A tak sa skamarátili.

Raz našla včielka púpavu smutnú-neveselú.

„Bojím sa, včielka Prelietajka,“ chcela sa púpava Jemnokráska, „vietor má dnes zlú náladu a ja sa bojím, že ma odfúkne. Zostala by zo mňa iba stopka. Potom by sme sa už nikdy viac nestretli.“

„Neboj sa, Jemnokráska, neodletím, dokiaľ sa vietor neutíši, „ povedala včielka púpave a zostala pri nej.

Hneď nato zadul vietor. Prehnal sa záhradou a zasa sa vrátil. Ale deď uvidel priateľstvo púpavy a včielky, spomenul si na svoju priateľku fujavicu a odletel za ňou na sever.

Púpava Jemnokráska poďakovala včielke Prelietajke za pomoc. A o chvíľu sa Prelietajka vrátila domov. Tam už všetky včielky vedeli, že pomohla púpave. Porozprával im to mravček Dominik.

A mama Lietajka urobila takú chutnú šťavu, akú ešte v úli nepili.

Prečítali ste si jednu z milých rozprávočiek publikovaných v knižke Karola Péma – „Rozprávky pre dobré deti“. Vydali ju Mladé letá v prvom vydaní v roku 1997, ako svoju 7973. publikáciu.

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...