Za tromi kopcami, dvoma dolinami a jednou riekou je osada zo samých nových domov. Jeden je vysočizný a má veľa oblokov. Ten sa volá sýpka a býva v ňom obilie. Druhé sú vysočizné a tiež majú veľa oblokov. Tie sa volajú kravíny, ošipárne, kuríny a bývajú v nich kravy, prasiatka a sliepky. A jeden sa volá matečník. Tam bývajú kravičky – mamičky a teliatka – dieťatká. Majú aj lekára, ten sa volá zverolekár, ale ľudia ho volajú pán doktor. Kravičky-mamičky stoja pekne v rade, uviazané o žľab, a pozerajú na svoje novonarodeniatka v kotercoch.
„Koterce, to sú im také izbičky,“ vraví Danka.
„Čoby izbičky! Veď nemajú povalu,“ vraví Janka.
„No veď také bez povaly. Akoby izbičky nemohli byť bez povaly!“
V jednom koterci-izbičke bývalo teliatko Hviezdička. Bývalo tam celkom samo, ale zato mu nebolo smutno, lebo sa ponad steny dívalo dookola. Videlo kravičku-mamičku, ako sa naň prizerá láskavým okom. A videlo aj iné teliatka, ako sa ponad stienky svojich izbičiek dívajú po svete. Smutno mu nebolo.
Okrem toho chodili k nemu na návštevu dve dievčatká a jedna mačka. Dievčatká mali plavé ofiny a volali sa Bodky. Mačka bola pruhovaná, na chvoste mala mašľu a volala sa Muca.
„Ahoj teliatko Hviezdička,“ pozdravili Bodky. „Ako sa máš?“
„Ďakujem za opýtanie, rastiem.“ odpovedalo teliatko. „A Muca je aká vyparádená, s ružovou mašľou!“
„Veď je predsa nedeľa!“ zamrnčala Muca na Dankiných rukách a blažene privrela oči. Prišlo jej síce na um, že sa s teliatkom nepozdravila, ale nech! Veď ona ešte nechodí do školy!
„Vždy jej dáme mašľu, keď ideme k tebe na návštevu,“ vraví Janka.
„Ach, tak to kvôli mne?“ potešilo sa teliatko a zažmurkalo.
Priblížila sa stará mama, doniesla Hviezdičke mlieko.
„Stará mama,“ ozvala sa Janka, „prečo sa Hviezdička volá Hviezdička?“
„Prizri sa jej na čelo, a hneď budeš vedieť.“
„Má tam biely fliačik, celkom ako ruža.“
„Nie ruža, ale hviezda!“ zavolala Danka. „Hviezdička, tralala! Prvá som to zbadala!“ A Danka si poskočila, až na ňu Muca s údivom pozrela. Nemá rada také natriasanie a okrem toho tu vonia mlieko, och , čerstvé, ešte teplé!
Stará mama ho práve preliala Hviezdičke do vedra.
A tu Muca celkom zabudla, že je na návšteve, vyskočila z Dankinho náručia a začala sa liepať na vedro.
Bodky sa za ňu veľmi zahanbili: „Ideš ho, nehanblivica!“ zahnali sa rukami, ba Danka aj zadupotala.
„Miau!“ pozrela Muca zlostne, šibla chvostom a hybáj! Ako preskakovala kaluž, zošmykla sa jej z chvosta ružová mašľa a capla rovno do mláky. Odvtedy sa Muca na Hviezdičku hnevá, ale Bodky sa s ňou kamarátia ešte tuhšie a každú druhú nedeľu ju navštevujú.
Minulú nedeľu prišli zas.
„Ahoj, teliatko Hviezdička!“ volali už zďaleka a veselo sa usmievali. No keď prišli ku kotercu, úsmevy na tvárach im zamrzli. V izbičke nesedelo teliatko Hviezdička, ale akési celkom cudzie, neznáme teliatko. Vôbec nemalo na čele hviezdičku, ale iba obyčajný fliačik.
Bodky bežali za starou mamou: „Kde je Hviezdička? Kde je Hviezdička ?“
Stará mama práve dojila červenú Rohaňu a hrotok mala plný ľahučkej peny.
„Hviezdička? Ach, ozaj! Nuž Hviezdička je už taká veľká, že sa do koterca nezmestí, tak sme ju dali medzi odrastené teliatka, medzi jalovinu.“
„Ona nie je nijaká jalovina!“ hundrala Danka. „Ona je Hviezdička!“
„Pôjdeme ju pozrieť, len čo skončím dojenie, „ prisľúbila stará mama.
Hviezdičku našli v inej maštali. Prechádzala sa ani dáka slečna pomedzi mnohé odrastené teliatka a hviezda na čele jej svietila ako princeznej.
Bodky ju pohladkali po hlave aj po chrbte a ona sa na ne usmievala modrými očami.
„tak sa tu dobre maj, Hviezdička. Možno sa ešte niekedy uvidíme“, vraví Danka.
„Pravdaže,“ odpovedala Hviezdička. „Ja na vás nikdy nezabudnem. „
Keď sa vracali od Hviezdičky, Danka povedala: „Mne je smutno.“
„A mne je veselo,“ vraví Janka. „Vari Hviezdička mala stále v koterci sedieť? A nenarásť? Každý chce narásť, no nie, stará mama?“
Tak toto bol jeden z príbehov dvojičiek Danky a Janky Bodkových , ktorú poznáme zo svojich detských čias hádam všetci. Ak chcete, aby ju poznali aj vaše deti, nájdete ju pod názvom „Danka a Janka“. Vydali ju Mladé letá v r. 2000 v šiestom vydaní, ako svoju 8182. publikáciu.
(Žiadne hodnotenia)
Loading...