Adopcia – ako zvykne reagovať okolie

Adopcia, alebo tiež osvojenie, je prijatie opusteného dieťaťa, pričom osvojiteľ získava rovnaké práva a povinnosti ako biologický rodič. Medzi osvojiteľom a dieťaťom vznikne príbuzenský vzťah, presne taký istý ako vznikne narodením dieťaťa.

Adopcia je vo väčšine prípadoch jediný alebo posledný spôsob ako sa pár či jednotlivec môže stať rodičom. Zavše sa pre adopciu rozhodnú aj ľudia, ktorých biologické deti už odrástli a na ďalšie tehotenstvo sa necítia.

Alebo ľudia ktorí síce už deti majú, ale majú aj vnútornú potrebu dať domov niekomu kto ho potrebuje. Alebo ľudia ktorým príde adopcia ako niečo samozrejmé a prirodzené a k biologickým deťom radi pridajú osvojené.

Spoločnosť vie pochopiť prvú skupinu rodičov: Túžba bezdetného páru po potomkovi umlčí väčšinu pochybovačov a skeptikov. Všetci chápu zúfalstvo a smútok ľudí, ktorí dieťa chcú a nemôžu ho mať.

A čo tí ostatní? Tí ostatní si v oveľa väčšej miere vyslúžia

široké spektrum reakcií:

⇒ Je to od vás šľachetné!

Moja najobľúbenejšia reakcia. Obmeny sú: Je to od vás pekné/veľkorysé! Máte veľké srdce!

Verte-neverte, adopciou si rodičia v konečnom dôsledku napĺňajú aj svoje potreby. Možno by to tak nemalo byť, ale prakticky to tak je: Rodič má potrebu rozdeliť sa o svoj čas a lásku s ďalším dieťaťom. Rodič má potrebu poskytnúť domov dieťaťu, ktoré ho nemá. Má potrebu naplniť svoj život niečím zmysluplným. Rodič má potrebu urobiť svet aspoň o trošilinku krajším. Rodič má potrebu zabezpečiť dôstojnejší život niekomu, kto by sa inak pretĺkal sám. Má potrebu správať sa ekologicky a neplodiť ďalšie deti, keď ľudí na svete je už beztak dosť. Rodič má potrebu aktívne sa podieľať na rúcaní predsudkov a bariér. A iné.

Rodič má veľa potrieb, ktoré si adopciou napĺňa, čiže až také nezištné a veľkorysé to nie je. Žiadny rodič pri osvojení nejde proti sebe a nerobí to bez ohľadu na seba. Hovoriť o šľachetnosti je prinajmenšom…zvláštne.

⇒ Ničíte si život!

Najzaujímavejšia reakcia. Prečo by niekto povedal niečo takéto, keď mu prezradíme, že do našej rodiny pribudne alebo pribudol nový človek?!

Keď sme po prvý krát začali proces osvojenia, mali sme obaja s manželom krátko po dvadsiatke. Nikto, ale naozaj nikto sa nedokázal zmieriť s tým, že sme sa rozhodli pre adopciu. Predpovede zničeného života na nás lietali zo všetkých strán. Dokonca ani pani psychologička počas povinnej psychologickej prípravy si nemohla (opakovane) odpustiť komentáre. Panie na úradoch nad nami krútili hlavou. Vychovávateľky v detskom domove zalamovali rukami. Pani sudkyňa zaškúlila na moje, vtedy už celkom veľké, tehotenské brucho a s neurčitým úsmevom sa opýtala, či sme si skutočne úplne istí svojim zámerom osvojiť si dieťa.

Život sme si určite nezničili. Adoptované dieťa nám predsa nedokáže zničiť život! To dokážeme len my sami.

⇒ Určite to budete mať ťažké!
Najnaivnejšia reakcia. Ako keby výchova biologických detí bola prechádzka po jarnej lúke len preto, že sú biologicky naše! Výchova potomstva je vždy ťažká. Menej ťažká alebo viacej ťažká, ale vždy je ťažká. Bez ohľadu na to, z ktorého brucha dieťa prišlo.

Pripúšťam, že výchova osvojeného dieťaťa je iná: Rodič musí zobrať do úvahy skutočnosti, o ktorých sa biologickým rodičom ani nesníva. A pritom neexistuje príručka alebo jednotný návod, ktorý by adoptívnym rodičom pomohol, pretože príbeh každého človiečika je jedinečný, to čo so sebou prináša do rodiny je jedinečné a aj jeho potreby sú jedinečné. Nie ťažšie zvládnuteľné, iba prosto jedinečné.

⇒ No ale tak snáď nie cigánča!
Najodpudzujúcejšia reakcia. Aspoň pre mňa určite. Nikdy neviem, či mám zaplakať alebo sa nahnevať. Akceptujem, že niektorí ľudia sú a priori negatívne nastavení voči všetkým Rómom. Nechápem to, ale akceptujem to. Však čo iné mi v našej spoločnosti ostáva. No touto reakciou dotyčný vyraďuje rómske deti zo skupiny vhodných a prijateľných detí, ako keby to ani neboli ľudia. Dotyčný vyjadruje, že rómske dieťa má menšie právo byť adoptované a nie je hodné toho, aby požívalo výhody a bonusy “bieleho“ života.

Rasizmus a xenofóbia s nádychom etnickej nadradenosti ako z učebnice a ja nedokážem ostať pokojná.

⇒ Koľko sa za to platí?
Vtipná reakcia od ľudí, ktorí si nedokážu predstaviť, že by si niekto osvojil dieťa len tak, od srdca, pretože to tak cíti a chce. Za adoptované dieťa náhradný rodič nedostáva nič. Maximálne tak detské prídavky a daňový bonus. Či je správne, že štát adoptívnych rodičov nijako zvlášť nepodporuje? Myslím, že nie. Ale tak to je a asi aj ostane.

⇒ Nemohli ste mať vlastné?
Najnevhodnejšia reakcia. Hlavne keď príde od cudzieho človeka. Vždy som rozmýšľala ako by som sa asi cítila, keby sme naozaj nemohli mať biologické deti, roky by sme sa trápili, potoky sĺz vyplakali a mesiace sa s osudom zmierovali… a potom by mi nad kočíkom s čokoládkovým bábätkom niekto chrstol do tváre túto otázku a naozaj by čakal, že mu odpoviem. Ja som vždy povedala: Ale veď toto je moje vlastné, koho iného by bolo? A bol pokoj.

⇒ Ja by som sa na to nedala!
Najzbytočnejšia reakcia. Pretože je nevyžiadaná a nikoho nezaujíma. Nikomu nepomáha a nikoho nikam neposúva. V podstate nič reálne nevyjadruje, o ničom a nikom nič nevypovedá a nemôžeme si byť istí, či je za ňou odmietanie, strach, obdiv, pohŕdanie, nepochopenie, rozpaky, alebo sú to iba slová, aby reč nestála. Ty by si sa na to nedala? Však ťa nikto ani nenúti, ani to od teba nečaká.

⇒ Ja som mala susedu ktorá si tiež adoptovala…
A nasleduje hrôzostrašný príbeh o tom, ako si niekto adoptoval dieťa, z ktorého vyrástol alkoholik alebo kriminálnik alebo psychopat, alebo sa vrátilo naspäť k biologickým rodičom a predtým ukradlo z domu všetku elektroniku.

Nuž, čo na to povedať? Môžeme začať rozprávať podobne hrôzostrašný príbeh o tom, že aj my sme mali susedu, ktorej sa narodili dve deti. Zo staršieho vyrástol gambler, ktorý mlátil svoje deti, opustila ho žena a nakoniec skočil pod vlak. Mladší stále býva doma s rodičmi, pretože je lenivý a nechce sa mu pracovať.

Otázne je, či druhá strana pochopí, čo týmto svojim príbehom chceme povedať. Z vlastných skúseností môžem povedať: Väčšinou nepochopí.

♥ Adopcia – To nie je len tak »»»

♥ Adopcia – Čo sa vás budú ľudia najčastejšie pýtať »»»

♥ Adopcia – Kým sa rozhodneme »»»

♥ Adopcia – čakanie »»»

♥ Lamentacia rozčarovanej adoptívnej matky »»»

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...