Adopcia – čakanie

Čakanie.
Dlhé. Tiché. Únavné. Netrpezlivé. S neistým koncom. Nervózne. Nekončiace. Plné nádeje. Neznesiteľné. Márne. Nudné. Strašné. Bdelé. Opatrné. Pokojné.

Deň po dni, týždeň po týždni, mesiac po mesiaci, rok po roku. Čakáme. Každý inak. Každá inak. Kvalita a spôsob prežívania čakania sa menia v čase. Počúvame rady ako treba správne čakať, ako neprepadať zúfalstvu, ako treba myslieť na niečo iné, ako by sme sa mali zamestnávať peknými vecami… Počúvame rady. Počúvame povzbudenia. Po čase už ich nepočúvame. Nepočujeme. Nedokážeme počuť. Raz sme hore, raz sme dole. Raz si veríme, že to zvládneme a snáď sa dočkáme. A potom si zrazu neveríme.

Závidíme všetkým, ktorí nemusia čakať. Lebo čakanie je zákerná sviňa – nikto ju nechce chovať. Čakanie je ako kilo múky: na začiatku sa zdá byť ľahké a máme pocit, že by sme ho dokázali v jednej ruke odniesť až do Azerbajdžanu. Po chvíli oťažie a nakoniec nepomáha ani vymieňať ruky každých sto krokov.

Muži a ženy, ktorí už dlho čakajú až sa im podarí počať dieťa budú rozumieť. Ale budú rozumieť aj tí, ktorí už dlho čakajú na telefonát z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý im oznámi, že niekde za siedmimi horami a siedmimi dolinami je dieťatko, ktoré hľadá rodinu. Keď dieťatko príde, čakanie je zabudnuté. Nech by bolo trvalo akokoľvek dlho.

O čakaní na vlastné biologické dieťatko sa toho popísalo už veľa. Málokto ale vie, že čakanie na vlastné adoptované dieťatko je úplne rovnako náročné, skľučujúce, bolestivé a nervy drásajúce. A pritom nemôžeme urobiť vôbec nič pre to, aby sme niečo urýchlili, alebo zvýšili svoje šance , že to bude už tento mesiac. Len čakáme a čakáme a čakáme. Mám pocit, že na túto časť adopcie povinná psychologická príprava nepripravuje.

A ešte čosi: keď už konečne príde ten vytúžený telefonát z UPSVaR-u, o ktorom mnohé budúce adoptívne maminky doslova snívajú, predstavujú si ho a dobreže ho neprivolávajú pálením čarovných bylín a vrabčích nožičiek, nikto im nezaručí, že čakanie sa skončilo. Čakanie môže pokojne pokračovať ďalší týždeň. Alebo dva.

Pretože profesionálna mama, u ktorej je dieťatko umiestnené má dovolenku. Pretože psychologička z CDR (bývalý Detský domov) má dovolenku. Pretože dieťatko je momentálne v karanténe. Pretože šéf vám schváli voľno najskôr od budúceho týždňa. Pretože vášho manžela zložila chrípka a nedokáže vstať z postele. Pretože zajtra musíte neodkladne odcestovať do zahraničia na 10 dní… Vtedy sa z týždňa čakania stáva príšerný týždeň čakania. Alebo dva. Našťastie stále platí, že keď dieťatko naozaj príde, čakanie je zabudnuté.

♥ Adopcia – to nie je len tak »»»

♥ Adopcia – Ako zvykne reagovať okolie »»»

♥ Adopcia – Čo sa vás budú ľudia najčastejšie pýtať »»»

♥ Adopcia – Kým sa rozhodneme »»»

♥ Lamentacia rozčarovanej adoptívnej matky »»»

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...