Adopcia, to nie je len tak

Deti sa do rodiny zvyčajne narodia. Ale niekedy aj nie. Niekedy prídu úplne inou cestou – cestou osvojenia, ktoré sa ľudovo nazýva adopcia. Adopcia je pre väčšinu párov posledná možnosť ako mať dieťa, keď už zlyhalo všetko ostatné. Je to zvyčajne náplasť, náhrada, je to niečo s čím sa jednoducho musia uspokojiť.

foto: isifa

Adopcia – to nie je len tak

Rozhodnúť sa pre adopciu je pritom oveľa náročnejší a zložitejší proces než rozhodnúť sa potomka splodiť.
Na jednej strane je zákon, ktorý túžiacim náhradným rodičom ukladá povinnosť absolvovať psychologickú prípravu, požaduje od nich kopu potvrdení a papierov, lustruje ich finančné zabezpečenie či zdravotný stav, a v celom procese ich núti preskakovať a podliezať prekážky vo forme odložených súdnych pojednávaní, stratených dokumentov, opakovaných žiadostí o tie isté potvrdenia, ktoré už raz odovzdali a tlačových chýb v rozsudkoch.

K tomu pridajme dajme tomu do nekonečna sa predlžujúcu prípravu, nespolupracujúce úradníčky v rôznych inštitúciách alebo napríklad zapatrošený rodný list dieťatka.

Na druhej strane stoja túžiaci náhradní rodičia. Všetky vyššie spomenuté situácie sa dajú zvládnuť a všetky vyššie spomenuté problémy sa dajú prekonať. Veľakrát však práve to, čo v sebe nesú túžiaci budúci rodičia je len ťažko prekonateľné. Môže to vyznieť ako banalita, ale do duše prídu otázky ako:

Nebude dieťatko postihnuté?
Čo keď malo matku narkomanku?
Čo ak ma bude nenávidieť?
Budem ho milovať ako by som milovala svoje vlastné?
Ako to príjme okolie?
Pripojí sa rasizmus, predpojatosť, obavy z cudzieho a uvedomenie si, že dieťatko určite nebude mať oči po mojej mamke a hudobný talent po manželovom dedkovi.

Toto všetko, a oveľa viac, musia túžiaci budúci rodičia v sebe poriadne rozobrať, rozdrviť na kúsky a poriadne si každý z tých kúskov poobzerať. Tu prichádza (mala by prichádzať) na pomoc práve tá zákonom predpísaná povinná psychologická príprava so školenými a skúsenými odborníkmi, ktorí nádejným budúcim náhradným rodičom pomôžu vyrovnať sa so všetkým, s čím sa vyrovnať potrebujú.

Zodpovedné rozhodnutie

Nikoho neprekvapí, že pri adopcii sú najžiadanejšie zdravé bábätká majoritného etnika. Na tie čakajú túžiaci náhradní rodičia roky. Dlhé roky. Niekedy sa stane, že tie roky sú tak veľmi dlhé, že pre svoj vysoký vek nakoniec odstúpia a čakať prestanú. Keby svoje nároky zvoľnili, možno by mali dieťatko doma o pár mesiacov.

Ale ono je to v poriadku: Adopcia je sama o sebe emocionálne veľmi ťažká a výchova osvojeného dieťaťa obsahuje aspekty, o ktorých rodičia, ktorým sa ich deti narodili veľa nevedia. Preto je správne, zdravé a potrebné, aby sa každý túžiaci náhradný rodič mal právo rozhodnúť, aké dieťa zvládne a aké už nie. Je to správne, zdravé a potrebné pre toho rodiča aj pre to dieťa.

Osvojenie dieťaťa je dlhý, komplexný, láskou aj strachom pretkaný a nádejou poháňaný proces. Začína sa tou úplne prvou myšlienkou na dieťatko, ktoré nebude mať naše gény a nebudeme poznať jeho rodinnú anamnézu. A kedy sa končí? Dlho po vynesení posledného rozsudku. Končí sa vtedy, keď si už ani nespomenieme, že naše dieťa kedysi dávno na malú chvíľu nebolo naše. Keď je nám úplne jasné, že ho milujeme presne tak isto ako by sme milovali svoje vlastné. Pretože ono je naše vlastné – na papieri aj v srdci.

♥ Adopcia – Ako zvykne reagovať okolie »»»

♥ Adopcia – Čo sa vás budú ľudia najčastejšie pýtať »»»

♥ Adopcia – Kým sa rozhodneme »»»

♥ Adopcia – čakanie »»»

♥ Lamentacia rozčarovanej adoptívnej matky »»»