Adopcia – kým sa rozhodneme

Kým sa rozhodneme pre adopciu
…musíme si sadnúť a porozmýšľať. Alebo sa prechádzať a porozmýšľať. Potom sa musíme porozprávať so svojim partnerom či partnerkou a pokračovať v rozmýšľaní. Kým sa rozhodneme pre adopciu, musíme si zodpovedať otázky, prekonať mýty, vyjasniť polopravdy, vyriešiť nejasnosti a získať všetky potrebné informácie.

Adopcia je hľadaním rodiny pre dieťa

A nie naopak. Tak som to už viackrát počula od rôznych odborníkov, ktorí pripravujú budúcich rodičov na osvojenie. Podľa mňa to znamená, že adoptované dieťa by nemalo plniť funkciu náplaste na rany duše.

Adoptované dieťa by nemalo byť terapiou pre ťažko skúšaný neplodný pár, alebo pár, ktorý o dieťa prišiel. Nemalo by len zapĺňať prázdne miesto. Prečo? Pretože dieťa samotné má v sebe hlboké zranenie a nesie si ťažké bremeno. Neprospeje mu, keď ho niekto bude potrebovať a liečiť si na ňom svoju bolesť. Naopak – ono potrebuje aby, ho niekto miloval a pomohol mu zaplniť jeho vlastné prázdne miesto.

Adopcia nie je jednoduchšia cesta k dieťaťu

Adopcia nie je bez rizika. Rovnako ako tehotenstvo a pôrod, adopcia môže spôsobiť psychickú traumu, emocionálnu a fyzickú únavu, aj odcudzenie manželov. Proces adopcie trvá rovnako dlho alebo dlhšie ako proces „výroby“ biologického dieťaťa.

Z medicínskeho hľadiska je adopcia bezpečnejšia (Pri osvojení vieme, či dieťa vidí, počuje, vieme už v novorodeneckom veku vylúčiť veľa chorôb a porúch, a hlavne: dieťa prežilo celé tehotenstvo, narodilo sa a je tu.).

Na druhej strane, nevieme aké predispozície a akú genetickú záťaž si dieťa nesie. Nevieme tiež, či dieťa nezažilo v maternici niečo, čo ho výrazne negatívne ovplyvnilo.

Pri adopcii musíme strpieť nahliadanie do nášho súkromia: na pretras príde manželský vzťah, vzťahy v rodine, zdravotný stav, finančná situácia, bytová situácia a aj fyzický zásah do osobného priestoru vo forme návštev poverených úradníkov v našom domove.

Adopcia vie byť extrémne ťažká. Vie sa ťahať roky. Vie vás pripraviť o týždne spánku. Vie priniesť strach a neistotu – strach o dieťatko, ktoré je už roky vaše, ale na papieri ešte nie je vaše, pretože súdy riešia nepodstatnú chybičku v texte.

Vie priniesť hlboký smútok a zúfalstvo, keď musíte vaše vytúžené dieťatko vrátiť biologickej rodine, pretože sa oň nejakým zázrakom stihli zaujímať tesne predtým , ako vám ho súd priklepol. Vie priniesť boje s úradníkmi v poisťovniach a na úradoch, ktorí nepoznajú zákony týkajúce sa osvojených detí a nechcú vám priznať rôzne finančné dávky, na ktoré máte nárok.
Na zvládnutie celého procesu osvojenia, od úplného začiatku do úplného konca, treba pevné nervy, odhodlanie, trpezlivosť, silnú osobnosť, oporu v partnerovi a ešte raz: pevné nervy.

Adopcia nie je cena útechy

Spoločnosť očakáva, že manželský pár svojich potomkov splodí. Adopcia je skôr zriedkavá a v mysliach ľudí je určená predovšetkým pre tých, ktorým sa s plodením detí nedarí. Tento prístup odsúva adopciu na druhé miesto – je to niečo menej, niečo horšie. Je to chabá kompenzácia za to, že nemohli získať prvé miesto v podobe biologického dieťatka.

Adopcia však nepatrí na druhé miesto! V žiadnom prípade nie je menejcenným spôsobom vytvorenia rodiny. Pozrime sa na to takto: K príchodu dieťaťa do rodiny, bez ohľadu na to odkiaľ dieťa prichádza, sa staviame vždy rovnako – s nádejou, očakávaním, nadšením, otvorenou mysľou, pochybnosťami, strachom a láskou. Po príchode dieťaťa do rodiny, bez ohľadu na to, odkiaľ dieťa prišlo, si s ním vytvárame hlboké citové väzby, včleňujeme ho do svojho života, dávame mu všetko , čo mu dokážeme dať a milujeme ho , ako nikto iný na celom svete. Vzťah rodiča s osvojeným dieťaťom nikdy nebude na druhom mieste.

Adopcia bábätka ≠ menšie problémy

Adopcia bábätka má veľa výhod, však aj preto je preferovanejšia než adopcia starších detí. No sú tam aj odvrátené stránky, ktoré netreba prehliadať.

Bábätko si síce nebude pamätať čo presne sa s ním dialo, ale trauma z opustenia v ňom ostane. Tak isto v ňom ostane re-traumatizácia z času, keď išlo v prvých mesiacoch života z ruky do ruky: pôrodné sestry, profesionálni rodičia, nemocničné sestry, zastupujúci profesionálni rodičia alebo možno vychovávateľky v CDR, ktoré sa oň starali počas dovoleniek, a nakoniec adoptívni rodičia. Niektoré detičky toto všetko stihnú skôr, než dovŕšia tretí mesiac veku. Následky nie sú pekné a môžu sa objaviť o mnoho rokov neskôr v podobe rôznych psychických a psychosomatických problémov.

Čím je bábätko menšie, tým vyššia je šanca, že uňho nebolo možné odhaliť nejaký zdravotný problém. Čím je bábätko menšie, tým intenzívnejšie budú uňho abstinenčné príznaky v prípade, že matka bola drogovo závislá. Čím je bábätko menšie, tým viac s ním bude práce v prípade, že sa narodilo predčasne alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou (v tomto prípade tiež s nižším vekom stúpa riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat).

♥ Adopcia – To nie je len tak »»»

♥ Adopcia – Ako zvykne reagovať okolie »»»

♥ Adopcia – Čo sa vás budú pýtať ľudia »»»

♥ Adopcia – čakanie »»»

♥ Lamentacia rozčarovanej adoptívnej matky »»»

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...