Adopcia – čo sa vás budú ľudia najčastejšie pýtať

Adopcia (osvojenie) je v našej spoločnosti stále tabu. Ľudia väčšinou nevedia čo majú povedať, keď sa dozvedia, že si niekto osvojil alebo plánuje osvojiť dieťa.

Verím, že raz príde deň, keď adopcia bude postavená na rovnakú úroveň ako pôrod. Ak nie v bežnosti tak aspoň v hlavách ľudí. Nikto sa nebude hanbiť o nej hovoriť, nikto si nebude šuškať, nikto ju nebude zatajovať. Ženy aj muži budú hrdí na to, že prechádzajú procesom osvojenia presne tak, ako sú hrdí na tehotenské brucho.

Zatiaľ sme od takéhoto stavu ďaleko. My ako rodina sa snažíme svojou troškou prispieť k tomu, aby sme sa k nemu priblížili: O adopcii hovoríme otvorene s každým, kto sa zaujíma. Samozrejme, všetko má svoje hranice a v prvom rade chránime bezpečnosť a súkromie svojich detí.

Vyberám najčastejšie otázky odvážnych ľudí, ktorí sa neostýchali opýtať:

♥ Povedali ste mu, že je adoptované?
Samozrejme. Osvojenie je súčasť životného príbehu adoptovaného dieťaťa. Je to dôležitý moment v jeho osobnej histórii. Je to niečo, čo ho odlišuje od väčšiny ľudí v jeho okolí, niečo čo ho formuje a je časťou jeho identity. Nikdy by sme si nedovolili mu zatajovať takúto významnú a podstatnú skutočnosť.

♥ Viete kto sú jeho ozajstní rodičia?
No predsa ja a môj manžel! – poviem a zatvárim sa nechápavo. Tým, ktorí sú ochotní počúvať vysvetlím, že chceli povedať biologickí, nie ozajstní rodičia. Ľudia nechápu, že adoptívni rodičia sú skutočne tí najnaozajstnejší rodičia svojho dieťaťa. Sú zapísaní v jeho rodnom liste, poctivo sa oň starajú, kráčajú s ním po ceste života, milujú ho a boja sa oň až kým si ich smrť nevezme. Keď im to vysvetlím, odmietnem na otázku odpovedať. Určite nebudem nikomu rozprávať súkromné informácie o minulosti a biologickej rodine mojej dcéry či syna len preto, že to chce vedieť.

♥ Nebojíte sa, že bude chcieť spoznať svoju biologickú rodinu?
Ja dúfam, že ju bude chcieť spoznať! A dúfam, že v nás má a bude mať dostatočnú dôveru na to, aby nás požiadalo o pomoc. Ak v jeho živote príde pocit, že chce na vlastné oči vidieť odkiaľ vzišlo, podelíme sa s ním o všetky informácie, ktoré máme a pomôžeme mu nadviazať kontakt s biologickou rodinou tak, aby to preň bolo bezpečné. Každý má právo poznať svoje korene. Opäť – nikdy by sme si nedovolili uprieť to vlastnému dieťaťu.

♥ Máte pocit, že robíte rozdiely medzi biologickým a osvojeným dieťatkom?
Určite áno! Každý, rodič ktorý má aspoň 2 deti vám potvrdí, že medzi nimi robí rozdiely. Keďže každé dieťa je iné, je prirodzené že potrebuje iný prístup, iný spôsob komunikácie, vyžaduje podporu v iných oblastiach a má iné problémy. Nijako to ale nesúvisí s génmi a skutočnosťou, že dieťa je adoptované. Skôr s osobnosťou dieťaťa a jeho potrebami.

♥ Ako vaše dieťa vníma, že je rómskeho pôvodu?
Je hrdé na svoj pôvod a otvorene sa k nemu hlási. Stotožňuje sa s ním. Aj napriek tomu, že vidí ako ľudia v okolí Rómov vnímajú, pravidelne musí počúvať ako ich osočujú a znášať keď sa k nim správajú s opovrhnutím a odporom. Je pripravené boriť predsudky a prekonávať stereotypy. Za tie roky sme mali desiatky rozhovorov k tejto téme a zdá sa, že priniesli ovocie vo forme psychicky odolného mládežníka.

♥ Je výchova osvojeného dieťaťa ťažšia než výchova biologického?
Nie. Aspoň teda podľa mňa nie. Uvidíme, ako to bude s druhým našim osvojeným dieťatkom, ale zatiaľ som nikdy nevnímala, že by ma výchova osvojeného dieťaťa vyčerpávala alebo zaťažovala viac než výchova biologického dieťaťa. Všeobecne by som sa toho nebála, pretože sa môže pokojne stať, že aj to z brucha pribudnuté dieťatko bude mať nejaké závažnejšie zdravotné alebo výchovné problémy. Nikdy nevieme, čo nám bude nadelené.

♥ Ako reagovalo okolie na to, že ste si vzali do rodiny rómske dieťa?
Na začiatku, kým si na nás zvykli, to bolo veľmi milé. Keď sme išli po meste, všetci cigáni sa na nás usmievali a neskôr nás z diaľky zdravili. Dodnes sa s mnohými poznám už nielen z videnia, ale aj z rozhovoru. Inak okolie reagovalo prevažne veľmi pozitívne, aj keď trochu prekvapene. Aby som bola úplne úprimná, veľmi som to nevnímala, pretože mi to bolo aj je jedno. Nech si hovorí kto chce čo chce!

♥ Aké to je: adoptovať si dieťa?
Prvé čo mi napadne je: Je to spravodlivejšie. Keď sa rozhodneme mať biologické dieťa, mužova úloha sa veľmi rýchlo skončí a nemôže sa ďalej zúčastňovať. Neodžije si tehotenstvo, nezhorší sa mu kvôli tehotenstvu a pôrodu zdravotný stav, nemusí sa počas tehotenstva a dojčenia obmedziť v stravovaní, neprežije pôrod a popôrodné komplikácie, nevyrovnáva sa s rozhádzanými hormónmi, netrpí zápalmi prsníka, nemá dohryzené bradavky…

Pri adopcii sú si obaja rodičia rovní: Tlačivá vypĺňajú obaja, na povinnú psychologickú prípravu chodia obaja, na úvodné a všetky ďalšie interakcie s novým dieťatkom chodia obaja, pri návšteve pracovníčok UPSVaR-u v domácnosti musia byť obaja a na súdy tiež musia ísť obaja. Celý ten proces absolvujú manželia spoločne, bok po boku.

♥ Adopcia – To nie je len tak »»»

♥ Adopcia – Ako zvykne reagovať okolie »»»

♥ Adopcia – Kým sa rozhodneme »»»

♥ Adopcia – čakanie »»»

♥ Lamentacia rozčarovanej adoptívnej matky »»»

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...