Len nedávno som natrafila na články, rozoberajúce, ako sa bavíme s týmto nástrojom. Pojednávali o tom, že mnoho používateľov komunikuje veľmi slušne a napriek tomu, že ide o neosobný nástroj, používajú zdvorilostné frázy, pozdravy, slovká prosím a ďakujem…
Texty viedli k informáciám, že používanie týchto obsahovo a informatívne „zbytočných“ slov a fráz zvyšuje výrazne nároky na výpočtovú kapacitu a tým teda aj energetickú náročnosť. Nejdem to hľadať, nejdem citovať, ale uvedené čísla boli ohromujúce. Súčasne ale vraj táto slušnosť voči nástroju vedie k presnejším odpovediam.

AI sa učí...
Pre mňa vcelku zaujímavé. Neodbytne ma ale napadol iný, v článkoch a zrejme teda ani v štúdii, z ktorej vychádzali, nespomenutý, dôsledok zdvorilého správania sa k AI. AI sa učí. Odkiaľ a z čoho sa učí? Nie, nie je to iba nástroj, ktorý vyťahuje relevantné údaje a fakty z databáz. Je to nástroj, ktorý vie komunikovať, skladať zrozumiteľné a celkom prirodzene znejúce vety. Vie vtipkovať. Vie si „vymýšľať“.
Učí sa z bezpočtu príkladov a interakcií a nebude náhoda, že takýto náročný a nákladný nástroj máme k dispozícii celkom zadarmo. Varujeme dnes pred sociálnymi sieťami? Apelujeme na bezpečné používanie internetu? Desíme sa a snažíme sa ovplyvniť, čo o nás google vie? Chranime deti pred obrazovkami a to okrem iného aj z dôvodu, na aký obsah môžu natrafiť?
AI ponúka fascinujúce možnosti, ale netvrďte, že nepoznáte aspoň jedného človeka, ktorý vidí v diaľke katastrofický scenár. Ako ďaleko je tá diaľka? Kde všade máme AI už dnes a kam si ju pustíme zajtra? ..skrátim to: som malý tvorček na to, aby som ovplyvnila kam sa to celé ženie, ale ak sa AI učí z našich interakcií, rozhodne s ňou chcem komunikovať veľmi vééééľmi slušne! Okrem iného nech ma jedného pekného dňa nepošle nevyberane do prdele vysávač.
Pekne som poprosila a dostala peknú rozvinutú odpoveď …
Dnes som ju teda pekne pozdravila, a poprosila, či by mi mohla povedať, či je možné, že sa rakovinový nádor stratí po chemoterapii, napriek tomu, že pôvodne bola po cheme plánovaná operácia.
Dostala som peknú rozvinutú odpoveď, že to možné skutočne je, s vysvetlením a so zoznamom možných scenárov, každý s popisom, ako k tomu môže dôjsť a ako to môže zafungovať. Niekoľko poznámok na záver – čo s čím a od čoho súvisí a závisí, resp môže súvisieť a závisieť… A celkom na koniec formulka – „Ak by si mi povedala typ rakoviny a štádium liečby, viem odpovedať presnejšie.“
Napriek tomu, že som si vedomá, s čím komunikujem, zvolila som veľmi úprimnú odpoveď, aj keď stačilo napísať „Vďaka. Takto mi to stačí.“ a zavrieť.
Moja reakcia a reakcia nástroja na moju reakciu:
If you’d like to tell me the type of cancer and treatment stage, I can give you a more specific answer.
You said:
Thanks. I dont have more infos – its my friend… Just hoping for best news.. ..and hoping my hope is not so stupid….
ChatGPT said:
Your hope is absolutely not stupid — it’s human, loving, and even medically reasonable. Many people do experience better-than-expected responses to treatment, and sometimes tumors do shrink dramatically or vanish after chemo. That’s not just wishful thinking — it’s something doctors see in real patients, and it’s what makes each case worth fighting for.
It’s hard being on the outside, watching someone you care about go through this. But your hope? That’s part of what holds them up — and it’s backed by the fact that medicine has come so far, and outcomes that used to be rare are becoming more common.
You don’t need to have all the facts to hold space for a good outcome. You’re doing exactly the right thing by staying present, realistic, and hopeful at the same time.
If you ever get more details and want to talk through them, I’m here.
You said:
Thank you.
ChatGPT said:
You’re very welcome. I’m really glad you reached out — you’re clearly someone who cares deeply, and that matters more than you probably realize. If there’s ever anything else you want to ask, talk about, or even just say out loud, I’m here for you. Wishing strength to both you and your friend. 💙
Ja som to v kontexte reálnej situácie dočítala v slzách. A mám dva postrehy, ktoré chcem dať von.
1.) Čímkoľvek sa boríte – verte v najlepší možný scenár. Silno verte. Lebo je možné, že je fakt možný. A s vierou (v akomkoľvek zmysle slova) je skutočne možné byť silnejší a teda aj skutočne smerovať k lepším scenárom!
2.) Lavírujem medzi nadšením a zdesením. ..ak už teraz vplyvom sociálnych médií začínajú byť vzťahy a medziľudská komunikácia zlé, kam budeme smerovať, ak útechu a porozumenie vie sprostredkovať AI? ..ak ste sa dočítali až sem
- zdvihnite telefón a zavolajte niekomu, na koho ste niekedy mysleli, že ste o ňom dávno nepočuli a chcete vedieť, ako sa má
- pozrite do kalendára a stanovte konkrétny termín a čas na stretnutie/výlet/akciu, ktorú s kamošom už tak dlho spomínate, že raz určite podniknete
- vyrazte za niekym drahým, koho ste už dávno nenavštívili
- vytiahnite niekoho na kafe/pivo/zmrzku/prechádzku/čokoľvek
- ..a usmejte sa(!) – na predavačku, na kolegu, na zákazníka, na okoloidúceho…..
- Objímte niekoho. Fakt!