Ako sa z obetavého, spravodlivého a svätého biskupa Mikuláša stal komerčný Santa Claus

Podivuhodný príbeh o tom, ako sa z obetavého biskupa Mikuláša stala tučná komerčná postavička v červenom mundúre s bielou kožušinou, saňami, sobmi a inými rárohami.

Kto bol sv. Mikuláš

O svätom Mikulášovi, biskupovi z Myry (dnešné Turecko) vieme, že bol reálnou postavou. Narodil sa koncom 3. storočia do rodiny, ktorá mu vštepovala silné kresťanské hodnoty. Oboch rodičov však stratil ešte v mladosti a zdedil po nich značný majetok. Ten si nenechal pre vlastný komfort – naopak, rozhodol sa pomáhať chudobným a postupne všetko rozdal.

Napokon bol zvolený za biskupa v Myre (dnešné Turecko). Počas obdobia prenasledovania kresťanov sa ocitol vo väzení a za svoju vieru aj trpel. Na slobodu sa dostal až po vydaní Milánskeho ediktu, ktorý priniesol kresťanom náboženskú slobodu. Mikuláš sa potom opäť naplno venoval službe veriacim.

K jeho menu sa viaže množstvo legiend. Najznámejšia rozpráva o troch chudobných dcérach, ktorým hrozilo, že ich otec predá ako neviestky. Mikuláš im v noci potajomky vhodil cez okno tri mešce s peniazmi, čím im zabezpečil veno a zachránil ich pred nešťastným osudom. Jeho povesť štedrého dobrodinca sa spája aj s vykupovaním prenasledovaných kresťanov z otroctva či so založením nemocnice.

Prečítajte si aj:

Mikulášku, dobrý strýčku… (6. december)

Mikuláš, anjel, čert a darčeky pre bohaté detičky

O niekoľko storočí začali na počesť sv. Mikuláša chodiť po mestách študenti preoblečení za biskupa Mikuláša, časom pribudol aj anjel a čert.

Pôvodné študentské sprievody, v ktorých študenti v maskách Mikuláša, čerta a rôznych ďalších postáv chodili po mestách a pýtali dary, sa často zvrhávali na výtržnosti, hluk, strašenie detí a niekedy aj na formu vynucovania si darov. Cisár Jozef II., ktorý vládol v Uhorsku koncom 18. storočia (1780-1790), aj cirkev dostávali na takéto správanie mnohé sťažnosti od občanov.

A tak milý Jozef II. tieto veľké maskované mikulášske sprievody zrušil. Obchôdzky boli povolené už len vo zredukovanej podobe – často len ako trojčlenné skupinky (Mikuláš, anjel a čert), ktoré navštevovali len vopred dohodnuté domy a sústredili sa na obdarovanie a výchovu detí. V mestách už vtedy dostávali bohaté „dobré“ detičky od Mikuláša sladkosti, ovocie a malé darčeky, tie „zlé“ uhlie. V chudobných rodinách oriešky, či jabĺčko a občas možno nejaký cukrík videli deti oveľa neskôr, až v medzivojnovom období.

Kým Jozef II. v Európe zakazoval hlučné a neviazané sprievody, v tom istom čase sa za oceánom rodila postava, ktorá sa neskôr stala Santa Clausom.

Holandská spojka – Sinterklaas

Tradícia svätého Mikuláša prekvitala najmä v Holandsku, kde ho nazývali Sint Nikolaas (alebo skrátene Sinterklaas). Holandskí kolonisti priniesli tradíciu Sinterklaasa so sebou do Ameriky, keď v 17. storočí zakladali Nový Amsterdam (dnešný New York).

Koncom 18. storočia, presnejšie 23. decembra 1773, sa objavila jedna z prvých zdokumentovaných zmienok v amerických novinách Rivington’s Gazetteer. V článku bolo spomenuté, že holandské rodiny slávia sviatok „St. Claus“ (holandské meno Sinterklaas foneticky prešlo na Santa Claus).

Na konci 18. storočia bol Santa Claus len miestnou, folklórnou tradíciou v Amerike, takmer neznámou mimo holandských komunít. Kým európsky Mikuláš mal za sebou tisícročnú históriu a bol regulovaný cisárom, americký Santa Claus bol iba „holandský duch“, pripravený na veľkú transformáciu, ktorá prišla až s 19. storočím.

Romantické oživenie Mikuláša

Na začiatku 19. storočia v New Yorku (vtedy už prevažne anglicky hovoriacom meste) cítili mnohí obyvatelia, najmä potomkovia holandských zakladateľov, potrebu pripomenúť si a oživiť staré tradície, aby si potvrdili svoju identitu.

Zakladateľ historickej spoločnosti John Pintard (1804) aktívne propagoval svätého Mikuláša ako patróna New Yorku. Na prvom stretnutí spoločnosti New-York Historical Society rozdal drevoryty Sint Nikolaasa – už bez typických biskupských atribútov, ale skôr ako veselého, bradatého pána, ktorý prináša darčeky.

Americký spisovateľ Washington Irving (autor Sleepy Hollow) bol členom tejto historickej spoločnosti a výrazne prispel k zmene postavy. Keď v roku 1809 vo svojej knihe opisoval Sinterklaasa, zbavil postavu biskupského rúcha, čím ju zosvetštil a zmenil na čistého doručovateľa darov, ktorý navštevuje domy na lietajúcom voze a zlieza komínom. Sinterklaas sa tak stal americkou postavou spojenou s Vianocami a nie už len so sviatkom 6. decembra.

Prečítajte si aj:

Tak kto to vlastne nosí? Zrada tajomstiev.

Veselý starý škriatok

Najdôležitejšiu, priam revolučnú zmenu, priniesol profesor teológie Clement Clarke Moore svojou básňou, ktorá bola v roku 1823 anonymne publikovaná ako A Visit from St. Nicholas (Návšteva od svätého Mikuláša), dnes známa ako The Night Before Christmas. Kompletne zmenil identitu Mikuláša. Už to nebol biskup, ale „veselý starý škriatok“ (jolly old elf). Bucľatý, s okrúhlym bruškom a bielou bradou. Pridal mu lietajúce sane ťahané ôsmimi sobmi, ktorým dal mená (Dancer, Prancer, Vixen…).

Kým Moore stvoril slovný opis, karikaturista Thomas Nast mu dal vizuálnu podobu, ktorá pretrvala. Počas Americkej občianskej vojny a po nej Nast (ktorý pracoval pre Harper’s Weekly) pravidelne kreslil Santu. Zjednotil Moorovho škriatka a dal mu ľudské proporcie, usadil ho na Severný pól a vytvoril vianočný mýtus. Aj keď ho Nast obliekal do rôznych farieb (vrátane hnedej a červeno-modrej), jeho vizualizácia stála pri zrode modernej postavy.

Santa Clausov vzhľad do masovo rozpoznateľnej podoby potom už len „doťukla“ reklama na Coca Colu – ilustrácie od Haddona Sundbloma vytvorili veselú, ľudskú a priateľskú postavu, ktorá je dnes známa na celom svete a ktorá zatienila pôvodný biskupský obraz.

Týmto procesom sa z historickej postavy (Mikuláš), cez holandskú migračnú spomienku (Sinterklaas), stal plne americký vianočný symbol – Santa Claus.

Návrat Santu do Európy

Postava Santa Clausa, ktorá sa zrodila v Amerike adaptáciou európskeho Mikuláša, sa nakoniec v 20. storočí vrátila späť do Európy – a to s ohromnou silou. V mnohých západoeurópskych krajinách (a postupne aj v strednej Európe) sa Santa Claus nepostavil proti tradičným postavám, ale stal sa ich konkurentom alebo sa s nimi zlial.

Napríklad vo Francúzsku Père Noël (Otec Vianoc) prijal vzhľad Santu (červený kabát a sane). Father Christmas (Otec Vianoc) vo Veľkej Británii mal pôvodne v 16. storočí zelené oblečenie a symbolizoval ducha veselosti, no bol plne nahradený/asimilovaný s americkým vzhľadom Santu.

A čo my, na Slovensku?

Vzdorujeme ešte Santovi?

Santa Clausovi býva takmer nemožné uniknúť – objavuje sa všade, v reklame, vo filmoch, na obaloch cukroviniek a nápojov (napr. Coca-Cola) ako univerzálny symbol Vianoc. Niekedy sa postava Mikuláša, ktorá navštevuje firemné večierky alebo organizované akcie, vizuálne prispôsobí podobe Santu (viac bucľatý, menej biskupské rúcho, výrazne červený oblek), hoci ho stále voláme Mikuláš.

No naše deti napriek tlaku vyrastajú s postavou reálneho, dobrého a šľachetného biskupa Mikuláša – s príbehom o troch dcérach, mešcoch so zlatom a štedrosti. A má tu tak silnú tradíciu, že ju ani Santa neprebije.

Prečítajte si aj:

Tak kto to vlastne nosí? Zrada tajomstiev.