Jún… keď je slnko vysoko na oblohe

Sila lásky

Pálenie jánskych ohňov do neskorej noci znamenalo pre mladých nielen zábavu, ale tiež neobyčajnú romantiku. Neblčali len plamene ohňa, ale mnohým aj srdcia. Postávali pri vatre, ruka v ruke preskakovali ohník, či sa nenápadne vytratili zo spoločnosti kamarátov.

Do dievčenských vlasov vkladali mládenci samičky svätojánskych mušiek, lampášiky ktorých tak nežne svietia počas letných nocí.

Čarovné bylinky

Vo svätojánsku noc vraj nadobúdali nezvyčajnú silu aj bylinky. Mnohým sa pripisovala čarovná sila. Niektoré mali pomôcť nájsť poklad, iné rozlúštiť reč domácich zvierat, ale najčastejšie mali bylinky dievčatám pričarovať milého, nakloniť si srdce toho vysnívaného, vyveštiť vydaj.

Počas svätojánskej noci mali dievky nazbierať devätoro bylín a z nich upliesť venčeky. Vrátili sa s nimi k mládencom a hodili ho medzi nich poza svoj chrbát. Kto si ktorej venček chytil, mal s ňou tvoriť pár.

Alebo si dievčence venčeky vyhadzovali do korún stromov a ktorej sa v konároch zachytil, mala sa do roka vydať. A kam mala ísť za nevestu? To už prezradil venček hodený do vody, podľa toho, ktorým smerom ho prúd unášal.

Budúci ženích sa mal dievčaťu prisniť, ak si svätojánsku bylinu vložila na noc pod vankúš. Bylinky si vkladali aj do čižmy pod holú nohu, či zašívali do pásu na sukni.

Ľubeníček, láskavec, dobrá myseľ…

Svätojánske byliny sa rôznym spôsobom zariekali, hľadali sa na rozličných miestach, potajme, po tichu, o polnoci, či za skorého rána, za rosy. A ktoré z nich to mali mať takú moc? Niektoré baby radili tie, iné inšie. Ale na výber ich bolo aj tak stále dosť.

Vari najznámejšou svätojánskou zelinou bol ľubovník (ľubeník, ľubenička, trezalka), veď už samotný názov svedčí o jeho „funkcii“. Jeho žltkasté púčiky si dievčatá žmolili medzi prstami a pozerali, ako sa im sfarbia, pričom odriekali: 

„Ľubeníček zelený, či ma ľúbi červený?“ Mohli byť spokojné, lebo kvietky aj lístky ľubovníka skutočne obsahujú červené farbivo. Aj preto sa tejto rastlinke ľudovo hovorilo „krv svätého Jána“.

Pásom svätého Jána zas nazývali palinu, zavesená nad dverami mala odohnať zlých duchov. Horec mal pomôcť od čarov bludičiek, čistec zbaviť urieknutia.

Nežná materina dúška mala chrániť pred neverou, pamajorán zariekali dobrá myseľ – aby milý prišiel! Zvonček pripomínal kostolné zvony a teda želanú zbožnosť. Lásku, zdravie a šťastie mali zabezpečiť aj láskavec, šalvia, mäta, bazalička, rosička, skorocel, rebríček, primulka, lipový kvet, papradie…

Voňavé, chutné a zdraviu prospešné

Silu byliniek netreba spájať len s tajomným jánskym čarovaním. Mnohé z nich využíva aj dnešná medicína. Zo sušených varíme voňavé čaje, čerstvé pridávame do osviežujúcich letných nápojov, po niektorých voňajú rôzne vína a likéry.

Bylinky sa tiež výborne hodia v kuchyni na dochutenie šalátov, ako korenie pod mäso, do poliev aj omáčok.

A prečo sa tak dbalo na ich zber práve na Jána? Aj na toto sa môžeme pozrieť prakticky. V tomto období majú totiž mnohé byliny najväčšiu liečivú silu. Sú v plnom kvete, ale ešte nespálené ostrým letným slnkom.

Za povedačkami okolo nich sa tiež dá vidieť reálny základ. Prchavé látky paliny majú napríklad dezinfekčný účinok a podobne ako čistec, horec a mäta pozitívne pôsobia na trávenie. 

Šalvia a repík majú protizápalové účinky, listy skorocelu zacelia rany, proti kašľu a horúčke je dobrá napríklad lipa, prvosienka, ale aj bazalka. Ľubovník a medovka vedia upokojiť a navodiť dobrý spánok.

Proti stresu, podráždeniu a bolestiam hlavy je dobrá materina dúška; podobne tak aj dobromyseľ, teda pamajorán, ktorý je vlastne známy aj ako oregano. Láskavec je zas známy ako amarant a v kuchyni sa dnes  používa najmä jeho zrno.

Tak – nech vám voňajú!

(8 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...