Aké to je bývať s Taliankou ?

V momente keď ráno otvorím oči, už počujem jej bytosť pochodovať v našej kuchyni. Napriek tomu, že sa nachádzame v období mrazu, vetra a daždu, ona stále nosí šlapky a v nich bosé nohy. Vždy je teda veľmi ľahké vycítiť, resp.vypočuť kde v byte sa nachádza. Od otvorenia mojich očí už neprichádza do úvahy zaspať, pretože počuť buchotanie hrncov, cinkanie nožov, šplechoty v umývadle a jej hlasný smiech. Jej radosť len tak neustáva, už opäť ju rozosmieva náš spolubývajúci.

Pomaly sa teda poriadne prebudím a vyleziem z postele, vychystám sa do kuchyne. Tam je veľký zmätok, veľa vecí, veľa nachystaných krabičiek s jej jedlom. “Dobré ráno”, zdraví ma pri šúpaní ovocia, ktoré vkladá do piatej krabičky. Vždy sa začne zaujímať, ako sa mám, či ma už nebolí hrdlo (ak ma včera bolelo), alebo aký mám dnes program. Väčšina mojich rán vyzerá podobne, s mojimi zalepenými očami sa mi ťažko opätuje jej energický entuziazmus. Otváram chladničku, v ktorej polovica vecí patrí Talianke, najmä zelenina a špeciálne záležitosti v malých sklenených nádobách. Pomaličky si vyťahujem veci na raňajky, keď ona sa lúči plne nabalená a želá mi pekný deň. 

Takto by som popísala čas, v ktorom mám možnosť s ňou komunikovať – prečo? Pretože moja Talianka je celé dni preč.

Ráno odchádza a prichádza zväčša v čase keď už opäť ležím v posteli mojej skromnej izbičky. Keď prichádza vo večerných hodinách, niekedy v nočných viem jednoznačne určiť, že je to ona, jediná totiž poriadne zamyká naše vchodové dvere a nosí šušťavé tašky z nákupov. Potom si vyzlieka kabát, otvára izbu, skrinku, šuflík a začína jej kolotoč telefonátov. Tie sú v taliančine, takže tie neviem o čom sú, alebo s kým sú… to, čo ďalej počujem je jej sprcha zásadne o pol 1 v noci. A raz za čas následné fénovanie vlasov ďalšiu pol hodinu.

Som fascinovaná, ale niekedy aj pohoršená jej fungovaním. Možno by som si dovolila povedať, že jej závidím jej životnú energiu, množstvo spoločenského programu a to, že vždy má ráno navarené na celý deň. 

No vždy ide len o uhol pohľadu. Čo ak ona závidí mojej osobe práve to, že sa nikam neponáhľam, mám dostatok spánku a poriadok vo veciach?

A čo ak aj ona napísala v taliančine rovnaký článok o mne?

O tom, aké je to bývať so Slovenkou?

(9 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)

Loading...