Chcem ešte jedno dieťa, ale viem, že naše manželstvo by to neprežilo.

Občas si poviem, že tentoraz by to bolo iné. Lepšie. Sme starší. Skúsenejší. Viac zosúladení. Viac „my.“

Ale zároveň viem aj niečo iné.

Že naše manželstvo by to možno neustálo.

A to je ťažké si priznať.

Nie preto, že by sme nevedeli milovať ďalšie dieťa. Milovali by sme ho bez podmienok. S rovnakou intenzitou, ako milujeme to, čo už máme. Nie, nejde o ľútosť. Ide o vedomé rozhodnutie.

Pretože vieme, aké to je, keď veci prestanú fungovať.

Prečítajte si aj:

Mať či nemať tretie dieťa?

Zažili sme to.

Koliku, ktorá trvala celú večnosť.

Plač, ktorý neprerušilo ani ani hojdanie, skákanie, či nekonečné prechádzky v náručí.

Noci, keď sme sa míňali v byte ako cudzinci – unavení, frustrovaní, vyčerpaní až na kosť.

Spánok v oddelených izbách, pretože inak sa to nedalo prežiť.

Mlčanie medzi nami, ktoré bolo ťažšie než akýkoľvek plač.

To všetko sa vpísalo medzi nás ako vzdialenosť, ktorá nezmizne jednou nocou dobrého spánku.

Prežili sme to. Ale zanechalo to stopy.

Dnes je to iné.

Znovu si nachádzame cestu k sebe.

Znovu sa smejeme. A držíme za ruky. Znovu spolu plánujeme život.

A preto – aj keď ma občas bodne túžba po ešte jednom – viem, že tentoraz si vyberám inak.

Vyberám si nás.

Vyberám si pokoj.

Zachovať to, čo sme tak ťažko zachránili.

Pretože láska nie je vždy o tom, pridať viac.

Niekedy je o tom, zastaviť sa. Otočiť sa k tomu, čo máme. A povedať: Toto je dosť.

Naše ruky sú plné.

Naše srdcia sú plné.

A možno to nie je vzdanie sa snov.

Možno je to múdre a odvážne rozhodnutie.

Možno je to dôvod na vďačnosť.

Lebo niekedy najväčší prejav lásky nie je ďalšie dieťa, ale schopnosť chrániť to, čo už s vypätím síl držíme nad hladinou.

A pre mňa?

To znamená všetko.

podľa Caitlin Fladager 

Prečítajte si aj:

Koncept – tretie dieťa pre radosť

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...