Peppa Pig na tanieri? Mama, prečo jeme zvieratká?

„Mimka, ako robí kravička?“ opýtam sa svojej dcérky. „Múúú,“ odpovie mi s úsmevom. „A prasiatko?“ „Kroch-kroch,“ povie a ukáže na svoju obľúbenú knižku Peppa Pig.

V tom momente mi prebleskla hlavou desivá myšlienka. Čo jej poviem, keď sa ma raz opýta, prečo je to milé prasiatko na tanieri?

Nikdy som nejedla veľa mäsa, ale nikdy som nemala potrebu sa definovať ako vegetarián alebo podobne. Nešlo o etiku, skôr o chuť. Jednoducho mi mnohé mäsové výrobky nechutia. Kuracie mäso, bravčové pečené, vývary… To všetko som jedla , ale iba zriedka. Viem, že zvieratá, ktoré skončia na našich tanieroch, žijú zväčša v hrozných podmienkach, v strese sa rodia, aj zomierajú. Sme si toho vedomí všetci, no väčšina z nás dáva prednosť chuti , či tradícii pred etickými pochybnosťami. Nemám ambíciu nikoho súdiť, každý sa musí rozhodnúť sám.

Mám strach, že dcérka sa ma raz na to opýta

Odkedy som sa stala matkou, v mojom vnútri sa ozýva hlasnejšie a hlasnejšie volanie: „Prestaň s tým!“ Pocit úzkosti, ktorý ma prepadne pri predstave, že sa ma dcérka spýta, že z čoho je bolonská omáčka a prečo jej kamaráti v škôlke hovorili, že je to zo zvieratka, už nedokážem ignorovať. Mám z toho doslova strach.

Ak by som chcela byť úprimná, musela by som povedať:

„Áno, miláčik, deti majú pravdu. Je to zvieratko. Presnejšie, dve zvieratká – prasiatko a kravička. Tie, ktoré vidíš každý deň v tvojej obľúbenej knižke. Boli chované, zabité, rozkúskované, pomleté a my sme ich zmiešali a uvarili v panvici. A teraz, dobrú chuť!“

Prečo to robíme, mami ?

Samozrejme, že jej to takto nepoviem, nechcem ju traumatizovať. No raz sa to dozvie. „Prečo to robíme, mami? Veď je to zlé!“ Na túto otázku naozaj nemám odpoveď. „Pretože nám to chutí? Alebo že potrebujeme bielkoviny “ Je toto naozaj dostatočný dôvod na zabitie zvieraťa? Osobne si myslím, že nie. Najmä dnes, keď je toľko chutných rastlinných alternatív!

Odkedy som mama, cítim väčšiu potrebu byť dobrým človekom

Odkedy som mama, cítim väčšiu potrebu byť dobrým človekom. Pre seba aj pre ňu. Chcem byť pre ňu dobrým vzorom. Nedávno som narazila na video, kde sa jeden influencer spýtal, či môžete byť dobrým človekom a zároveň jesť mäso. Odpovedal: „Nie, pretože to nie je dobré pre svet.“ Cítila som, ako moje svedomie automaticky prikyvovalo. Ak si myslím, že som dobrý človek, ako môžem byť súčasťou utrpenia zvierat? A ako to raz vysvetlím svojej dcére?

Moje rozhodnutie padlo. Oddnes sa chcem vzdať mäsa. Chcem odstrániť z môjho života samozrejmosť, s akou som si dávala šunku na chlieb. Robím to primárne pre seba. Chcem byť človek, ktorý dokáže svojmu dieťaťu s čistým svedomím vysvetliť svoje konanie.

Moja dcérka sa nemusí stať vegetariánkou. Ak bude chcieť, môže jesť mäso, v škôlke aj doma. Ak si môj muž s ňou bude chcieť vysmažiť rezeň, môže. A nebudem jej nasilu vysvetľovať, čo má práve na tanieri.

Pre mňa je však dôležité, aby som sa cítila vnútorne vyrovnaná. Aby som bola človekom, ktorý si dokáže obhájiť svoje rozhodnutia. A ak sa ma raz dcérka opýta, „Prečo jeme zvieratká, mami?“, s pokojným svedomím ju môžem odkázať na ocka. Pretože to už bude jeho problém.

Vegetariánstvo a deti

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...