A v neposlednom rade i pri pozorovaní svojich rodičov. Keď vníma, že rodičia niečo plánujú, že dnes robia niečo, čoho výsledok uvidia v budúcnosti, že pre dobrú budúcnosť môžu niečo urobiť dnes.
Začnite od seba
Ak chcete deťom uspokojiť potrebu otvorenej budúcnosti, začnite od seba! Identita dieťaťa sa tvorí na základe identity jeho rodičov. A dieťa sa učí tým, čo ho obklopuje. Platí tu najzákladnejšie pravidlo: Nedáš, čo nemáš!
Skúste sa sami seba spýtať niekoľko otázok a snažte sa na nich pracovať:
- Pozerám do budúcnosti s nádejou alebo obavami?
- Mám plány na najbližšie dni, roky?
- Snívam sen a verím (alebo tajne dúfam), že si ho raz naplním? Alebo sa mi zdá, že je dosť náročné prežiť dnešný deň a do budúcnosti sa radšej veľmi nedívam?
- Zdieľam svoje sny s deťmi, vedia o mojich túžbach?
- Vnímajú moju radosť, keď sa mi darí, keď som dosiahol/la cieľ?
- Vidia moje snaženie, vynakladané úsilie? Vidia ma, ako zvládam prekážky?
Ak dieťa stále vída cestu napredovania, principiálne si vytvára postoj optimistu, čo mu umožňuje prekonávať prekážky a pozerať sa do budúcnosti s nádejou.