Včera ešte deti, dnes sú povolaní bojovať

Mína 0

Môj najstarší syn mal pred pár týždňami šestnásť. Zaželal si čokoládovú tortu a z púzdra na mobil sa tešil ako malé decko. Hneď sa začítal do novej knihy, históriu miluje.

Dostal aj hŕbku nových tričiek, strašne sa za ten posledný rok vytiahol. Je ako taká štangla, vysoký, chudý, všetky gate mu padajú. Keď mi nesie tašku z trhu, vyzerá, akoby ho malo zlomiť v páse.

Tvár posiata vyrážkami, strapatá štica hrebeň nepozná. Len čelenku spájajúcu dve slúchadlá večne nalepené na ušiach. Hudba je jeho svet. A les. Keď môže, buchne bránkou a ide sa prejsť. Väčšinou sám, ale niekedy ma vezme so sebou. Veľa toho nenahovorí, ale som rada, že vieme byť aj takto spolu.

Unsplash

Dcéra v puberte

Jeho o pár rokov mladšia sestra je opačný extrém. Pusa sa jej nezatvorí, aj keď teraz s nami „neni o čom“. Trieska ňou puberta a ona trieska dvermi, lebo chcem po nej, aby, čo ja viem, utrela riad. Dva dni na to nás prekvapí prestretým stolom s nachystanými raňajkami.

Prevracia oči, keď s ňou riešime jej školu. Jemine, načo? Keď jej prihára, zrazu chce odo mňa doučko. Nikdy neviem, s ktorou kamoškou práve zdieľa náramok BFF a s ktorou je pohádaná.

Ja som, jasné, že trápna. Ale stále sa rada ku mne šuchne do postele. Chvíľu sa chichoce, potom sa rozplače, aby sa zas vzápätí cez slzy hlasno rozosmiala. Toto je jej svet, rozháraný a ona si v ňom hľadá miesto.

Čerstvý školáčik

Najmladší benjamín je čerstvý školák. Ešte stále hrdo nosí školskú tašku a vypĺňa veľké farebné pracovné zošity. Prstami zamazanými od atramentu do nich vpisuje trochu rozpleštené písmenká. Počíta spamäti a teší sa, že si už vie sám prečítať knižku. Rýchlo je so všetkým hotový a chce mi zo všetkým pomáhať.

Mám od neho milión namaľovaných obrázkov a povystrihovaných srdiečok. Zapára do starších súrodencov a keď ich vytočí, tvári sa ako muzikant. Teraz ho štve, že kvôli kovidu vynecháva tréningy, lebo jeho detský svet je vonku, na ihrisku s kamarátmi a futbalovou loptou.

Aj inde sú takíto tínedžeri a školáci

Večer pozerám správy. Na Ukrajine je vojna. Prejavy politikov sa striedajú s komentármi spravodajcov.

Obrázky tankov, vojenských lodí, výbuchy a horiace domy. Ľudia utekajúci cez hranice, aby sa dostali do bezpečia. Staršie plačúce ženy, mladé ženy s kočíkmi, medzi nimi humanitárni pracovníci ponúkajúci teplý čaj. Tiež matky, ako ja.

Jednou rukou ťahajú nabalený kufrík, druhou držia kráčajúce malé dieťa. Pri nich tínedžerky s dekou prehodenou cez plecia. Šestnásťročných chlapcov nevidno. Tí sa s nimi za hranice už nedostali, boli povolaní bojovať.

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Mami, bude tretia svetová? Rozprávajte sa s deťmi, teraz vás potrebujú.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (10 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...

Pridaj komentár