Môj najstarší syn mal pred pár týždňami šestnásť. Zaželal si čokoládovú tortu a z púzdra na mobil sa tešil ako malé decko. Hneď sa začítal do novej knihy, históriu miluje.
Dostal aj hŕbku nových tričiek, strašne sa za ten posledný rok vytiahol. Je ako taká štangla, vysoký, chudý, všetky gate mu padajú. Keď mi nesie tašku z trhu, vyzerá, akoby ho malo zlomiť v páse.
Tvár posiata vyrážkami, strapatá štica hrebeň nepozná. Len čelenku spájajúcu dve slúchadlá večne nalepené na ušiach. Hudba je jeho svet. A les. Keď môže, buchne bránkou a ide sa prejsť. Väčšinou sám, ale niekedy ma vezme so sebou. Veľa toho nenahovorí, ale som rada, že vieme byť aj takto spolu.