Ešte je to malý človiečik

Idem svojou cestou, na ktorej sa jazdí v mnohých pruhoch: práca, škola, druhá škola… a v jednom (možno najdôležitejšom) pruhu ide aj moje dieťa.

Dá sa to celkom zvládať – aj keď sú práve všetci preč.

Viem sa na človiečika popri láske pozrieť aj odborne a byť kritická k okolnostiam. A hlavne: nezabúdam na seba. Veď aj ja som bola, a možno ešte stále tak trochu som – dieťa.

Tak čo…