8 spôsobov, ako prejaviť deťom lásku

Čo potrebuje každé dieťa

Podľa psychoterapeuta Petra Štípka sa potreba bezpečia spája s potrebou štruktúry a poriadku, teda s hranicami. Ak nám hranice v detstve a dospievaní chýbajú, je pre nás ťažké vyznať sa vo svete; je pre nás nebezpečný.

Každé dieťa podľa neho potrebuje:

1. vedieť, že je milované a prijímané,

2. vedieť, že niečo vie a dokáže.

3. mať jasné hranice.

Od toho by sa mala odvíjať aj naša rodičovská výchova.

Deti potrebujú istoty

Deťom, ktoré nemajú uspokojenú potrebu lásky, prijatia, uznania a úcty, podľa Štípka hrozí

• nízke sebavedomie, nízke sebahodnotenie, nízka sebaúcta, vnútorná neistota,

• vzťahové problémy (závislosť na druhých, extrémna izolovanosť), obava z opustenia

• problémy so zdravým sebapresadzovaním, asertivitou

• problémy so schopnosťou oceňovať, chváliť, podporovať,

• problémy vymedziť sa, problémy s vlastnými hranicami (neschopnosť hovoriť „nie“ sebe/ostatným), problémy s hranicami druhých ľudí (neschopnosť rešpektovať priestor a potreby iných)

• problémy s doťahovaním vecí do konca, hľadaním konštruktívneho riešenia

Milujem ťa, ale len vtedy, keď mi robíš radosť

Dieťa musíme milovať vždy – nemusíme však milovať jeho správanie.

Ak dieťaťu prejavujeme lásku len vtedy, keď sú „dobré“ a „poslušné,“ dieťa veľmi ľahko spozoruje, že na našej láske niečo nesedí, že nie je pravá. Že ho nemilujeme za každých okolností – bez podmienok. Ale iba vtedy, ak vyhovie našim požiadavkám a očakávaniam.

Ak dieťa nezažíva bezpodmienečnú lásku, zničí to jeho sebadôveru, bude neisté a zakomplexované. Bude mať pocit, že sa môže snažiť akokoľvek, ale aj tak to nikdy nebude dosť.

Vie moje dieťa, že ho milujem?

Každý rodič miluje svoje dieťa – ale nie každé dieťa vie, že ho rodič miluje. Je omyl namýšľať si, že naše dieťa predsa vie, že ho ľúbime a že mu nič nemusíme dokazovať.

Naše dieťa nemusí vnímať a cítiť lásku rovnakým spôsobom ako my, nemusí ten náš spôsob, akým ju dávame najavo, rozpoznať. Nemusíme hovoriť tým istým jazykom lásky, ako by možno povedal Gary Chapman, autor knihy 5 jazykov lásky.

Toto je najčastejších 8 spôsobov, ako rodič prejavuje lásku svojim deťom:

1. slovami (verbálne)

• lásku vyjadrujeme slovami a vetami ako ľúbim ťa, milujem ťa, chýbal si mi, taká som rada, že si už doma…,

2. fyzicky (dotykmi)

• objatím, pohladením po vlasoch, letmým dotykom po ramene, po chrbte…,

3. skutkami a činmi

• ktoré dokazujú, čo všetko sme schopní pre dieťa urobiť, ako napríklad pozrieť si film, ktorý vyberú deti, pomáhať im do noci s projektom do školy

4. pozornosťou

• a počúvaním, keď sa nám chce s niečím zveriť, posťažovať sa,

5. pochvalami, ocenením

• dieťa potrebuje vedieť, že niečo vie a dokáže, nielen hnevať rodiča,
• dieťa potrebuje povzbudiť, počuť, že to zvládne, že na to má, že mu veríme – tým ho motivujeme, aby sa rozvíjalo a zlepšovalo,
• dieťa potrebuje pochváliť alebo poďakovať aj za zdanlivo hlúpe, každodenné maličkosti, za veci, ktoré má urobiť a ktoré od neho vyžadujeme

6. ospravedlnením

• keď sa nebojím, že slovkom „prepáč“ stratím pred dieťaťom rešpekt a nebudem mať autoritu,
• ale mu dám príklad, že som urobil chybu, že si ju viem priznať, že za ňu nesiem dôsledky, že som schopný sa ospravedlniť

7. materiálne

• áno, aj to je spôsob, ako vyjadrujeme dieťaťu lásku: má čo jesť, piť, má kde spať, má oblečenie, hračky, pomôcky do školy…

8. hranicami

• cez štruktúru a poriadok, teda prostredníctvom pravidiel, ktoré určujú rodičia, sa deti učia, ako funguje svet, zisťujú, čo môžu a čo nie, čo sa od nich očakáva, vďaka tomu je svet uchopiteľný, zrozumiteľný – opakom hraníc je chaos, stratené deti
• deti hranice potrebujú, aj keď navonok sa im bránia – je ich povinnosťou testovať a brojiť proti pravidlám a našou povinnosťou je to vydržať: obrniť sa svätou trpezlivosťou, počítať s tým, že bude trvať, kým si dieťa pravidlá osvojí, počítať s regresom starého správania, … a najmä odolať pripomínať dieťaťu, že už je dosť veľké, aby to vedelo, že ste mu to povedali už tisíckrát… 
• deti potrebujú dôslednosť a pocítiť následky svojich konaní, prebrať za svoje správanie zodpovednosť, keď nedodržia stanovené pravidlá – najprv im však musia dobre rozumieť (vágna veta „buď dobrý v škole, nevyvádzaj…“ k dobre určeným pravidlám určite nepatrí…) a musia dopredu poznať aj to, čo bude nasledovať, keď pravidlá nedodržia
• deti potrebujú rodiča, ktorý im s pravidlami pomôže, nie rodiča, ktorý nad nimi potrebuje vyhrať, trestať ich alebo vyhrážať sa trestami, ktoré ani nedokážeme dodržať

»»»»»» Prečítajte si aj: Trestajte deti a budú neposlušné.

(13 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)

Loading...