Biť deti nie je ako pohnojiť záhradku a už si to konečne uvedomte

Zhovievavosť k fyzickým trestom je v našej spoločnosti veľmi podobná zhovievavosti k alkoholu. Je normálne dať decku facku, tak ako je normálne dať si k pivu poldecák. Tolerujeme to. Patrí to k našej mentálnej výbave.

Na telesných trestoch ale nie je nič pozitívne. V neskoršom veku sú telesné tresty spájané s duševnými problémami, či sú to depresie, úzkosti, zneužívanie alkoholu a drog. Chlastáme, že?

»»»»»» Prečítajte si aj: Trestajte deti a budú neposlušné.

Čo vypovedá bitka o rodičovi

Ale veď tieto tresty fungujú, budú namietať tí, ktorí tiež v detstve občas dostali výprask. Naučili nás poslúchať, vedeli sme, koľká bije…

Áno, naučili nás mať strach. Buď sme sa prispôsobili (a doteraz máme problém so sebavedomím) alebo sme išli do odporu a začali rebelovať. Niektorým nestačila jedna po zadku. Možno dostali varechou a ďalší raz na nich niekto tú varechu aj zlomil.

Nie vždy totiž bitka zaberie. A deti budú pokračovať v zlom správaní ďalej. Možno sa naučia dobre klamať, aby sa vyhli ďalším štípancom po tele. Ak sa ma dieťa bojí, ako si môžem byť istý, či so mnou hovorí na rovinu?

Okrem toho, keď mu spôsobujem bolesť, zahanbujem ho, ponižujem ho… koľko je v  našom vzťahu dôvery a blízkosti?

A čo to vypovedá o mne ako rodičovi, keď sa musím uchýliť k bitke? Ako som doma nastavil pravidlá, keď musím nežiaduce správanie riešiť telesnými trestami alebo krikom? Koľkokrát som dieťa udrel, pretože som bol unavený, vyčerpaný, nemal dobrý deň a bolo mi zaťažko ovládať sa?

Koľko času a energie som venoval tomu, aby som zabránil problémom, ktoré som potom vybavil capnutím a fackami?

Ako sa vyhnúť bitiu a kriku?

Jessica Alexander a Iben Dissing Sandahl, autorky knihy Prečo sú dánske deti šťastné, odporúčajú najprv začať sebou: nájdite spôsob, ako znížiť vlastný stres, skúste sa viac vyspať, zhlboka dýchajte, cvičte, doprajte si voľno.

„Bitie a kričanie často pramení z nedostatku času a priestoru, ktorý by rodičia potrebovali na to, aby situáciu lepšie spracovali a mohli reagovať inak a vhodnejším spôsobom.“

Preto navrhujú dať si oddychový čas kedykoľvek cítite, že idete vybuchnúť alebo sa schyľuje k tomu, že budete vrieskať. Výhodou je, keď máte po ruke druhého partnera, ktorý to za vás vezme, keď si myslíte, že čochvíľa explodujete.

Toto je zároveň ich 15 tipov, ako neklásť deťom ultimáta (ktoré potencujú nielen k bitkám, ale priam vojnám s deťmi – a tým sa chceme všetci vyhnúť):

1. Nezabúdajte rozlišovať medzi dieťaťom a jeho správaním

Deti nie sú zlé, len ich správanie. Rovnako tak nie sú zlí rodičia, ale zlé rodičovské vedenie.

2. Vyhnite sa mocenským bojom

Keď nebudete vyhľadávať situácie, kde sa môžete pretekať o to, kto má posledné slovo, žiadne nebudú. Ak chcete, aby boli všetci víťazi, nehovorte si „Ako môžem vyhrať?“

3. Nezvádzajte to na dieťa

Priznajte si vlastnú zodpovednosť a skúste to nabudúce urobiť lepšie.

4. Skúste uveriť, že deti sú zo svojej podstaty dobré

Keď deti posúvajú hranice a testujú pravidlá, neznamená, že sú zlé alebo manipulatívne. Jednoducho rastú.

5. Učte svoje deti

Veďte ich, vychovávajte, učte. Nemali by ste ich vidieť ako niekoho, kto len potrebuje viac disciplíny a koho treba trestať. Skúste nájsť spôsob, ako zvládnuť zlé správanie.

6. Prerámujte

Nájdite lepší príbeh o svojich deťoch aj o ostatných ľuďoch. Budete láskavejší a šťastnejší.

7. Všetko sa vám vráti

Dobro plodí dobro, tak ako zlo plodí zlo. Nedostatočné sebaovládanie plodí nedostatočné sebaovládanie. Pokoj plodí pokoj.

8. Zapojte partnera

Aj keď len jeden z rodičov dokáže zostať v pokoji, má to veľký význam, ale obaja rodičia sú ešte lepší.

9. Skontrolujte svoje ultimáta

Spíšte si zoznam ultimát, ktoré pravidelne kladiete. Ako sa líšia od tých, ktoré na vás uplatňovali vaši rodičia? Ako z nich môžete urobiť niečo pozitívnejšie?

10. Nezabúdajte na vek dieťaťa

Deti nie sú malí dospelí. Čo môžete očakávať od dieťaťa s ohľadom na jeho vek?

11. Prijímajte všetky druhy pocitov

Každý má niekedy zlý deň, aj deti. Nenechajte sa tým vystresovať.

12. Nezabudnite, že svojim protestom len na niečo reaguje

Protest je spôsob komunikácie, či znamenie narastajúcej nezávislosti. Berte to tak, ako to je a nie ako niečo hrozne otravné.

13. Pozrite sa na zlé správanie v širšom kontexte

Nenastali v živote dieťaťa nejaké zmeny, ktoré mohli viesť aj k zmene správania?

14. Uvedomte si, čo vás zdvíha zo stoličky.

Je dôležité, aby ste vedeli, čo vás vie rozčúliť. Kde máte hranice a ako sa môžete zastaviť, keď ich dosiahnete? Potrebujete sa viac vyspať, odpočinúť si, zacvičiť si? Vnímajte svoje potreby a požiadajte o pomoc.

15. Ukážte im, že počúvate

Keď vás dieťa o niečo poprosí, dajte mu najavo, že ho počujete a rozumiete mu, aj keď mu nemôžete vyhovieť. Zopakujte, o čo vás požiadalo: „Ja ťa počujem, že by si chcel čokoládu, ale…“ Vysvetlite mu, prečo to nejde.

Učte deti rešpektu, sami buďte úctiví, a tak sa aj vám dostane viac úcty.

»»»»»»»» Prečítajte si aj: 5 znakov láskyplnej rodiny.

(15 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)

Loading...