Čo sa stalo, keď sa narodila najmladšia sestra

Keď sa narodí najmladšie dieťa

Mala som 8 a moja sestra 5 rokov, keď sa narodila najmladšia sestra. Mladšia sestra bola dovtedy miláčikom otca. To sa zo dňa na deň zmenilo. Ako najstaršia som si akoby posilnila svoju pozíciu, pretože som videla, že keď budem tá zodpovedná a pomáhať s najmladšou sestrou, budú rodičia spokojní. Sestra to mala naopak horšie, lebo najmladšej nechcela požičiavať hračky a často jej musela ustúpiť. Veľmi tým ako malá trpela, žiarlila, robila zle. (Andrea)

Najstaršie dieťa vidí súvislosti. Prispôsobuje sa. Cíti zodpovednosť. Možno zistí, že jeho pozícia sa posilnila. Napríklad tým, že pomáha s najmladším súrodencom, vidí, že rodičia sú spokojní. Učí sa, že pomoc, spoľahlivosť a „správne“ správanie prináša uznanie. Možno už vtedy začína potláčať vlastné potreby, ak vníma, že „už je veľké“ a jeho pocity musia počkať.

Dieťa č. 2 prichádza o pozíciu „miláčika“ a ocitá sa v pasci prostredného dieťaťa, ktoré prišlo o svoju rolu a žiadnu novú nezískalo. To býva zvlášť pre deti v tomto veku citlivé. Zmena statusu z obľúbeného otcovho dievčatka na tú, ktorá musí ustupovať a požičiavať, musí byť určite bolestivá.

Prostredné dieťa môže zažívať pocity nahradenia, žiarlivosť, krivdu, neistotu, ale je príliš malé. Nevie to pomenovať. Ani nemá nástroje, ako to spracovať. Ak dieťaťu v takej chvíli nikto nepomôže tieto pocity spracovať, môže si vytvoriť obranné stratégie – vzdor, uzatvorenie. Alebo naopak „páčivé“ správanie, aby si opäť získalo priazeň. Deti v tejto pozícii niekedy dlhodobo hľadajú svoje miesto. Majú silnú potrebu byť videné alebo si vybojujú pozornosť inak (nie vždy pozitívne).

Prečítajte si aj:

Psychologička Lenická: Nepodsúvajme deťom v rodine, aké majú mať role

Rodičia si často neuvedomujú, čo sa deje

Rodičia si často neuvedomujú, ako tieto zmeny v dynamike dopadajú na deti. Myslia si, že sa všetkým deťom venujú rovnako. Že nikoho neuprednostňujú, nerobia rozdiely. Že ich milujú „narovnako.“ Lenže nevedia dať deťom to isté. Ani oni, rodičia, už nie sú tí istí. Menia sa vekom, skúsenosťami. Sú iní rodičia ako keď mali iba jedno, dve deti. A teraz tretie.

Deti však zmeny v rodine vnímajú veľmi citlivo a vytvoria si vlastný výklad reality. Niekedy aj nepresný:

• „Otec ma už nemá rád.“,
• „Najmladšia mi zobrala moje miesto.“
• Musím byť vždy silná a nápomocná.“

Najstaršie deti, ktoré boli „zodpovedné“, si niekedy nesú bremeno starostlivosti o všetkých, aj v dospelosti. Prostredné deti môžu byť citlivé na odmietnutie alebo prehliadanie, ale tiež sa z nich môžu stať veľmi empatickí a vnímaví ľudia. Najmladšie môžu zostať „večné deti“ alebo práve naopak – prebrať aktívnu rolu, ak sa situácia v rodine zmení.

Reakcie rodičov, keď sa narodí ďalšie dieťa

• Deti si často myslia, že rodičovská láska je ako koláč – keď ju dostane nový súrodenec, im ostane menej. Preto býva dôležité hovoriť im, že láska rastie. „Keď sa narodila tvoja sestra, neľúbim ťa teraz menej. Mám viac lásky, pretože vás ľúbim obidve.“

• Rodičia by mali prijať, že staršie deti môžu cítiť hnev, smútok, žiarlivosť. A nemali by tieto pocity potláčať, pretože sú prirodzené. Všímajte si dieťa. Prihovorte sa mu napríklad: „Chceš sa túliť? Aj ty potrebuješ mamu, a to je veľmi dôležité.“

• Rodičia by si mali vyhradiť čas „jeden na jedného.“ Každé dieťa potrebuje cítiť, že má svoj bezpečný priestor s rodičom, ktorý mu nikto nevezme. Aj 10 minút denne len pre neho, napríklad pri rozprávke, kreslení alebo hre, má obrovský efekt. „Teraz je tvoj čas s mamou. Bábätko bude s ockom/bude spať, a ja som iba tvoja.“

• Vyhýbajte sa porovnávaniu. Vety typu „Keď si bola ty maličká, bol si tichšia než tvoja sestra“ alebo „Si už veľká sestra, tak by si mala…“ posilňujú pocit ohrozenia a súťaženia. Namiesto toho môžete povedať: „Ty si ty. A si v tom skvelá.“ „Tvoje objatia sú iné ako bábätkove, ale rovnako dôležité.“

Prečítajte si aj:

10 spôsobov, ako podporiť dobré vzťahy medzi súrodencami

(Žiadne hodnotenia)

Loading...