Cúvne, keď ho chcete objať

Emocionálnu traumu si nosí aj dieťa, ktorému rodič nepreukazuje toľko náklonnosti ako súrodencovi alebo dieťa, ktoré nepozná záujem rodiča – nikdy sa nezúčastňuje na jeho voľnočasových aktivitách, nechodí na jeho vystúpenia, zápasy, lebo o nich nevie, nechce vedieť, nestíha…

Emocionálne zanedbávanie sa často deje aj v rodinách, kde rodič zápasí s démonmi závislosti, pre ktoré nedokáže byť naozaj prítomný v živote dieťaťa.

Emocionálne zanedbávanie dokáže napáchať škody

Dieťa, ktoré býva ignorované, dieťa, ktorému neprejavujú lásku, trpí.

Emocionálne zanedbávanie má totiž veľký vplyv na psychické a fyzické zdravie dieťaťa. Zvyšuje reaktívnosť mozgovej amigdaly, ktorá kontroluje, ako zvládame a reagujeme na stresové situácie.

Následky sa môžu prejaviť aj neskôr, od prepadnutia rôznym závislostiam až po úzkosti, depresie, psychické poruchy, ale aj telesné diagnózy, ako rakovina, či srdcové choroby.

Rodičovstvo a návrat do vlastného detstva

U niektorých ľudí vyjdú rany z detstva na povrch, keď sa stanú rodičmi. Tie, ktoré mali niekde uložené, ale zároveň vytesnené a zabudnuté – nedochádzalo k situáciám, ktoré by ich nútene oživovali. 

Spúšťačom sa ukázalo narodenie potomka. Napríklad zrazu zistia, že prehnane citlivo reagujú na plač dieťatka alebo sa im nedarí byť rodičmi, akými by chceli byť – tam niekde sa začínajú vybavovať nespracované veci z minulosti.

Ľudia, ktorí boli v detstve emocionálne zanedbávaní, reagujú typicky napríklad pri komplimentoch, objatiach. Majú problém zblížiť sa s druhými. Urobia krok vzad, keď ich chce niekto objať, sú podozrievaví, keď im niekto skladá poklony, myslia si, že klame.

Každý, kto bol v detstve emocionálne ignorovaný, sa totiž cíti nepríjemne, keď je niekto iný voči nemu láskavý.

Ďalším „symptómom“ emocionálneho zanedbávania je prehnaná samostatnosť – takýto človek je naučený, že sa nemôže spoliehať na nikoho, iba na seba. K druhým sa však často správa prehnane starostlivo, čím si kompenzuje nedostatok záujmu, ktorý mu nebol dopriaty.

Rozhovor s psychológom, či psychiatrom môže byť v prípade emocionálneho zanedbávania veľmi prínosný. Ak chceme mať psychicky zdravé deti, musíme byť psychicky zdraví najprv my, rodičia. Inak to nebude sedieť do rovnice.

(8 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...