Digitálny dudlík: Komfortné riešenie alebo nebezpečný trend?

Pre mnohých rodičov je „digitálny dudlík“ rýchlym a účinným spôsobom, ako upokojiť dieťa a získať pár minút pokoja. Ale čo ak je to riešenie, ktoré nám v skutočnosti v budúcnosti pridá ešte viac starostí?

Aké sú skutočné riziká digitálneho dudlíka

Aby sme získali hlbší pohľad na túto tému, oslovili sme Mgr. Janu Hillmann, rodinnú terapeutku a lektorku komunikačných tréningov, ktorá sa venuje aj vplyvu technológií na deti.

Prečo je pre deti tak lákavé byť neustále očami na obrazovke a prečo rodičia po digitálnom dudlíku tak často siahajú?

Jana Hillman: „Je to prirodzená reakcia. Mozog malého dieťaťa je fascinovaný jasnými farbami, rýchlymi zmenami a premenlivými zvukmi, ktoré obrazovka ponúka. Tieto podnety sú tak silné, že okamžite prebíjajú všetky ostatné emócie – nudu, smútok, frustráciu. Pre rodiča je to zdanlivo jednoduchý spôsob, ako situáciu okamžite vyriešiť. Problém však nastáva, keď sa z občasnej pomoci stane zvyk.“

Robíme to asi často, bez toho, aby sme sa nad tým zamýšľali. Veď predsa potrebujeme aj chvíľku pre seba. Aké sú najväčšie riziká, ktoré pri tom vidíte?“

„Najväčší problém vidím v tom, že dieťa sa nenaučí zvládať svoje emócie. Keď je frustrované a my mu okamžite dáme do ruky mobil, ukradneme mu možnosť naučiť sa, ako sa s danou emóciou vysporiadať. Namiesto toho, aby premýšľalo, ako sa zabaviť, alebo ako vyriešiť drobný problém, dostane digitálnu náhradu. To vedie k tomu, že dieťa neskôr nevie prežívať nudu a potrebuje neustály prísun zábavy, čo môže vyústiť do závislosti.“

Jana Hillman ďalej dodáva: „Okrem toho, obrazovky výrazne narúšajú rozvoj kreativity a fantázie, ktoré sa budujú počas voľnej, neštruktúrovanej hry. Keď dieťa sleduje rozprávku, je pasívnym prijímateľom. Keď stavia z kociek alebo kreslí, aktívne tvorí a rozvíja si predstavivosť.“

Rady od terapeuta: Ako na to inak?

Namiesto toho, aby ste digitálne zariadenia démonizovali, Mgr. Hillman odporúča nájsť zlatú strednú cestu a zamyslieť sa nad tým, prečo a kedy ich deťom dávame.

1. Hovorte o emóciách: Keď je dieťa frustrované, pomôžte mu pomenovať, čo cíti: ‚Vidím, že si smutný, pretože sa ti rozbila veža.‘ Povedzte mu, že je to v poriadku. Namiesto digitálnej útechy mu ponúknite alternatívu, napríklad spoločné postavenie veže znova. Učíte ho tým, že pocity sú normálne a dajú sa spracovať.
2. Stanovte jasné pravidlá: Dohodnite sa v rodine na dennom limite pre čas strávený pred obrazovkou a tieto pravidlá dodržujte. Napríklad, ak má dieťa 3 roky, odporúča sa maximálne 20 minút denne. A ideálne je, ak ste pri tom s ním a hovoríte o tom, čo vidíte.
3. Ponúknite pripravené alternatívy: „Predvídajte situácie, kedy budete potrebovať dieťa zabaviť, a pripravte si ‚nedigitálny dudlík‘. To môže byť malá omaľovánka, obľúbená knižka alebo pár jednoduchých hračiek, ktoré vytiahnete len na špeciálne príležitosti v reštaurácii alebo čakárni.
4. Buďte vzorom: Deti sa učia nápodobou. Ak sami neustále siahate po telefóne, je ťažké očakávať od dieťaťa, že bude robiť niečo iné. Skúste si vyčleniť čas, kedy sú telefóny odložené pre celú rodinu, napríklad počas jedla.

Digitálny dudlík je lákavý nástroj, ktorý nám môže na pár minút priniesť ticho. Avšak, investícia do rozvoja detských zručností a schopnosti zvládať život bez obrazovky, sa nám vráti mnohonásobne. Nabudúce keď budete siahať po tablete na výmenu za 20 minút svätého pokoja, zvážte alternatívu:)

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...