Keď sa deti bijú a spolužiaci si ich nahrávajú

Občas, tak ako aj za našich čias, si nejaké horúce hlavy, spravidla silnejšieho pohlavia, vybavujú veci ručne stručne. A nemusí ísť hneď o šikanu, čo je slovo, ktoré sme ešte my nepoužívali. Rovnako sme nepoužívali ani telefóny, neboli aké. Tie sa však dnes stávajú súčasťou širšieho problému.

Už to nie je len obyčajná bitka pred školou, ak spolužiaci vytiahnu mobily a začnú si ich nahrávať. Tým sa to totiž nekončí. Modriny po úderoch a kopancoch za nejaký čas odídu, na sociálnych sieťach môže ostať citlivý materiál navždy a ubližovať obom aktérom. Ako zvyknú školy riešiť podobné prípady a ako sa o tom rozprávať s deťmi?

Aktéri bitky a tí, čo si ich nahrávajú

Občas sa dozvieme z médií, inokedy vo vlastnej bubline, že došlo k fyzickému kontaktu medzi žiakmi buď na škole alebo po vyučovaní v tesnej blízkosti školy. Bitka býva veľmi často zdokumentovaná, najmä mimo školy, kde obmedzenia pre telefóny neplatia. Žiaci ich majú v ruke stále, teda akurát aj vtedy, keď sa čokoľvek strhne.

Adrenalín, vzrušenie, že sa niečo deje, niekedy davová psychóza, prispejú k tomu, že bez akýchkoľvek myšlienkových pochodov začnú dianie okolo seba nahrávať. Niektorí dokonca rovno „strímovať.“ Možno sú podobnému násilnému obsahu vystavení denne, a preto stratili citlivosť, ako vyhodnotiť, čo im prebieha pred očami. Namiesto toho sa hrajú na tiktokerov (kedysi youtuberov), ktorým sa práve zadarmo naskytol super materiál. Komentujú bitku akože vtipnými slovami. Je to pre nich šou. Zábava.

Zábava, ktorá sa nemusí pre nikoho skončiť dobre. Nahrávači násilia môžu byť potrestaní rovnako ako aktéri bitky. A pokojne aj prísnejšie, zvlášť, ak si videá nenechali iba pre seba, ale dovolili, aby zdokumentovaná bitka „začala žiť svoj vlastný život“ na sociálnych sieťach. Teda vtedy, keď nielen natáčali video, ale ho aj zdieľali, šírili ďalej.

Prečítajte si aj:

Ako vychovať z nášho syna high – caliber muža

Prečo je nesprávne pozerať, aj nahrávať?

Deťom by sme mali doma položiť v súvislosti s témou tieto otázky na premýšľanie (namiesto kázne):

• Čo by si urobil/a, keby si videl/a dvoch spolužiakov, ako sa bijú?
• Myslíš si, že niekto, kto natáča bitku, pomáha alebo škodí?
• Prečo ľudia niečo točia namiesto toho, aby pomohli?
• Je rozdiel medzi tým, že niečo len pozerám, a tým, že to aktívne zdieľam?
• Ako by sa cítil ten, koho bijú, keď vidí, že ho ostatní nahrávajú?
• Ako by sa cítil človek, keby sa o ňom šíril na internete ponižujúci záznam?
• A čo keď to video uvidia iní ľudia? Rodičia? Učitelia? Celá škola?

Tieto otázky im pomáhajú vnímať dopad svojich činov.

Čo neurobili správne tí, ktorí si incident nahrávali?

1. Nepomohli situáciu zastaviť

• Deti, ktoré natáčajú bitku, sa stávajú pasívnymi divákmi alebo povzbudzovateľmi.
• Namiesto toho, aby sa snažili bitku zastaviť alebo zavolať dospelého, sa žiaci rozhodli situáciu dokumentovať pre zábavu alebo pre neskoršie zdieľanie.
• Aj keď samy neútočia, nepriamo podporujú násilie — robia z toho „šou“ alebo zábavu.
• Takéto incidenty a ich šírenie narúšajú bezpečné a rešpektujúce prostredie. Vytvára sa atmosféra, kde je násilie tolerované alebo dokonca propagované.

2. Porušili súkromie ostatných

• Zaznamenať niekoho v citlivej situácii bez jeho súhlasu (bitka, hádka) je zásah do súkromia.
• Nahrávanie a šírenie osôb bez ich súhlasu, obzvlášť detí, môže byť porušením práv na ochranu súkromia a osobných údajov.
• Nahrávka môže ubližovať obom aktérom, aj keď jeden „vyhral“. Je to pre nich poníženie.
• Šírenie videa z bitky, obzvlášť ak sú aktérmi deti v citlivom veku, môže viesť k ďalšiemu ponižovaniu a šikanovaniu zúčastnených. Video sa môže stať nástrojom na výsmech a ohrozovať psychickú pohodu detí.

3. Podporili šírenie násilia

• Ak niekto video šíri, môže:
  • vyvolať ďalší výsmech,
  • znásobiť hanbu a následky,
  • spôsobiť dlhodobú psychickú ujmu.

Násilie nie je zábava. Ale zdieľanie takýchto videí ho robí populárnym, a tým aj nepriamo schvaľovaným.

Prečítajte si aj:

Detská psychiatrička: Deti začínajú byť posadnuté energetickými nápojmi

Je nahrávanie rovnako zlé ako bitka?

Nie je to úplne rovnaké, ale je to vážne.

Bitka:

• priame fyzické násilie, úmysel ubližovať,
• jasné porušenie pravidiel, emocionálne aj telesné riziko.

Nahrávanie a zdieľanie:

• nepriame ubližovanie, ale s dlhším a širším dosahom (napr. online šikana),
• prispieva k atmosfére, že násilie je „bežné“ alebo zábavné,
• zosilňuje následky pre obeť – niečo, čo sa mohlo skončiť, sa šíri ďalej.

Preto aj oni nesú zodpovednosť. Tí, čo len nahrávali a ďalej nič neurobili, urobili zlé rozhodnutie — ale zdieľanie z incidentu robí ďalšiu formu ubližovania.

Ako to zhrnúť deťom jednoducho

„Keď niekoho bijú, a ty namiesto toho, aby si pomohol alebo zavolal dospelého, vytiahneš mobil a točíš si to, si súčasťou problému. A keď to video pošleš ďalej, robíš z bolesti druhého niečo, na čom sa môžu iní zabávať. Takto sa bolesť šíri ďalej. A to predsa nechceme.“

Prečítajte si aj:

Od narodenia s mobilom pri hlave. Ako ovplyvňujú naše deti telefóny?