Občas sa pristihnem pri tom, že porovnávam, aké detstvo majú moje deti a aké som ho mala ja. Premýšľam, ako prežívam svoje rodičovstvo a ako to robili moji rodičia a hneď sa mi núka prvý rozdiel. Oni o tom určite toľko (skôr vôbec) neuvažovali.
Novinárka a mama dvoch detí Lana Hallowes prizvukuje, že moderné je aj samotné slovo „rodičovstvo:“ Keď som bola malá, nepamätám si, že by to tak niekto volal. Moji rodičia ma jednoducho „vychovávali.“
Je niekoľko vecí, ktoré by sme si mohli zobrať ako príklad od našich rodičov. Veľa by nám to uľahčilo v našom každodennom živote s deťmi.
Moji rodičia ma „vychovávali“
Nehovorím, že to mali jednoduché. Ale istotne neboli pod takým tlakom, akému sú vystavení dnešní rodičia. Nemuseli sa stále zapodievať tým, či sa nám venujú dosť a či robia všetko dobre a správne pre náš rozvoj. Tým pádom si nekládli ani otázku, akí sú rodičia.
Prišla som na to, že keď sa zaoberám tým, aká som matka, uniká mi pointa. Ale ak môžem o svojich deťoch povedať, že sa cítia milované, v bezpečí, je o nich postarané, správajú sa k druhým slušne, úctivo, skrátka „vychovane,“ vtedy cítim, že si svoju prácu robím dobre.
Moji rodičia nechceli, aby som bola „šťastná“
Keby sa našich rodičov niekto opýtal, čo si želajú pre svoje deti, pochybujem, že by odpovedali tak, ako mnohí dnešní rodičia. Určite poznáte tú frázu: „Chcem len, aby boli moje deti šťastné.“ Myslím, že nás vychovávali hlavne tak, aby z nás boli slušní, dobrí a zodpovední ľudia (a keď si to tak vezmem, neprináša práve toto šťastie v živote?)
Moji rodičia nepotrebovali veľa peňazí, aby som mala pekné detstvo
Nechodievali sme po kaviarňach a reštikách s detskými kútikmi, ani na drahé detské tábory, či all inclusive dovolenky s animátormi. Naši ma naučili, že tie najlepšie veci sú zadarmo. Prechádzka v lese, piknik, hra pri vode (pokojne aj s blatom).
To isté chcem pre svoje deti aj ja. Ak nemusíme, nevyhľadávame akcie, kam s deťmi, kde sa tlačí plno ľudí a tiež si priznajme, koľko tieto „rodinné aktivity“ stoja. Cítim sa oveľa uvoľnenejšie, keď robíme obyčajné veci.
Moji rodičia mali víkendy rezervované pre rodinu
Víkendy, to bol čas, ktorý sme trávili spolu ako rodina. Často sme chodili na výlety do prírody. Ak nevyšlo počasie, hrali sme sa doma hry. Áno, pozerali sme aj televízor, ale robili sme to spolu ako rodina.
Dnes mnohí rodičia ani nevedia, ako im prejde víkend a poznám rodiny, kde spolu ani v nedeľu neobedujú. Zato deti rozvážajú po futbalových zápasoch a ich čas im organizujú mimoškolské aktivity. Povedali sme si s mužom, že aj my to chceme robiť „po starom.“ Využiť každú voľnú chvíľku na to, aby sme „iba“ boli s deťmi.
Moji rodičia nás nerozvážali deň čo deň na krúžky
Keď som bola na základnej škole, chodila som iba na jeden krúžok. Dnešné deti ich majú hrozne veľa, nielen po škole, niekedy aj pred ňou, krúžky majú aj cez víkend. Výsledok je, že deti sú preťažované, presýtené rôznymi aktivitami a rodičia nevedia, čo skôr.
Všetko sa musí detailne organizovať, plánovať logistika, dovoz/odvoz. Každá aktivita navyše je len ďalšou stresujúcou rozbuškou. Preto ja chcem svoju rodinu od toho ušetriť a takisto trvám iba na jednom krúžku a dosť.
Moji rodičia nám dali na večeru chlieb s maslom
Keď som bola malá, nepamätám si, že by moja mama vyvárala niečo extra na večeru. Často sme dojedli zvyšky z obeda alebo sa spravila praženica alebo by sme našli niečo v chladničke. Nielen preto, aby sme ušetrili, ale aby mama nemusela stále stáť pri hrncoch.
Robím to rovnako. Koniec koncov, veď čo je zlé na vajíčkach? Sú výživné, deti ich majú rady a sú hotové za 5-10 minút. Mne to stačí.
Moji rodičia ma nefotili ako blázniví
Mám v albume kopu „zlých“ fotiek, na ktorých mám zatvorené oči a podobne. Nebola digitálna doba a nenatáčali sa videá mobilmi zakaždým, keď sme urobili niečo „sladké.“
Moje deti majú plno fotiek a videí, ale len zriedka si ich pozerám. Viac sa snažím užívať si chvíle s nimi a zachytávať ich do „kamery“ mojej pamäte a menej do tej, ktorú mám v mobile.
Moji rodičia nás nevytrhávali z nudy
Často sa prichytím pri tom, že sa pokúšam zabaviť svoje deti len preto, že si uvedomujem, že čas s nimi je vzácny a nechcem, aby mi preletel medzi prsty. Ale asi im tým nerobím zrovna službu. Deti by sa mali aj nudiť, aby objavili, čo z nudy môže nakoniec vzniknúť.
Moja mama mala napríklad oveľa viac času, aby nás so sebou brala, či hrala sa s nami, a predsa to nerobila. Tým sme boli odkázaní na to, aby sme si vymysleli zábavu sami. A veru sme to aj robili.
Moji rodičia nám nerobili taxikárov
Keď som bola malá, dlho sme nemali auto a chodievali sme vždy všade peši. Na nákup, do školy, na ihrisku. Aj v daždi.
Moje deti majú luxus, lebo vyrastajú v rodine, ktorá má dve autá, ale aj tak si neželám, aby zabudli „chodiť.“ A tak, ak nemusíme, snažím sa, aby sme chodili aj my pešky. Je to super, lebo takto nikto nenadáva na kolóny, nemáme stres, ale sa hýbeme a máme aj zábavu.
(132 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Kedy ísť von a ako sa obliecť?
Šarlach
Rozprávka o Červenej čiapočke a zlom vlkovi
Kliešťová encefalitída
Priloženie bábätka pri dojčení
Ako si vyrobiť rehydratačný roztok
“Myslím, že nás vychovávali hlavne tak, aby z nás boli slušní, dobrí a zodpovední ľudia (a keď si to tak vezmem, neprináša práve toto šťastie v živote?)”
Nemyslím si, že z toho automaticky vyplýva šťastie v živote. Je veľa slušných ľudí, ktorí nie sú šťastní. Napríklad preto, že sú “až príliš slušní”, večne plnia očakávania niekoho iného a zabúdajú sami na seba a to, čo by chceli, aby sa v ich živote dialo.
Preto si myslím, že výchova dieťaťa k šťastiu je niečo viac, než len výchova k slušnosti. Má hrať férovú hru s ostatnými, ale zároveň si má ísť za svojim. Za tým, o čom si myslí, že je správne. Bez ohľadu na to, že ho niekto bude presviedčať, že podľa neho to je “neslušné”.
Z toho dosť jasne vyplýva, že ja si nemyslím, že výchova detí tak, ako bola vychovaná naša generácia, bola optimálna. A myslím si, že správne vybrané súčasné knihy o výchove vám môžu pomôcť.