Musím priznať, že som sa bála, veľmi bála, že Martinko bude slabší ako iné deti. Každodenná rodičovská olympiáda v okolí ma v tom utvrdzovala. Kládla som si otázky: „Prečo práve my?“ „Čo som mohla spraviť inak?“ „Kto je za to zodpovedný?“
Martinko mal tri roky, ale nemala som odvahu dať ho do škôlky, lebo bol v podstate permanentne chorý. Keby mrzlo, asi by sme prežili zimu zavretí doma, bola to však zima s výzorom chronickej jesene, takže sme mohli chodiť von.
Už bolo pomaly isté, že bude vývojovo pozadu, začala som teda chalanom robiť doma každodenné tvorivé dielne: lepenie, skladanie, hlina, kreslenie, maľovanie prstami, pečenie. Úprimne, bez systematického programu by niekto z nás skončil asi na lustri;-) alebo na psychiatrii.
Nemalo to veľmi koncepciu rehabilitácie, ale snáď im to dalo slušný základ tvorivosti do života.
Inšpirácie na rozvíjanie grafomoriky
Martinko nevedel dobre chytiť ceruzku a keď kreslil, vychádzali z toho skôr len čmáranice, bez konkrétneho tvaru, ani zámer, čo tvorí nemal – napr.: kreslím dom, strom, človeka…
Rozhodla som sa preto používať 3D materiál – hlinu, cesto, kartónové krabičky všeho druhu. Hlavne hlinu vo veľkom množstve. Výhodou hliny je, že z nej viete vytvárať veci, ako reálne sú – trojdimenzionálne, kresba je už určitý stupeň abstrakcie trojdimenzionálneho predmetu do dvoch rozmerov, o náročnosti pochopenia perspektívy ani nevraviac.
Hlina tiež pomáha rozhýbať prsty, zvyšuje obratnosť a dajú sa s jej pomocou vyjadrovať a odžívať emócie – znesie búchanie, hádzanie, búranie a názorne ukáže, k čomu to vedie…
Pečenie má v sebe aj dimenziu hmoty (váženie) a času – teda nevyhnutnosť správnej postupnosti krokov k dosiahnutiu cieľa a aj trpezlivosť pri čakaní na výsledok, o sladkom konci ani nevraviac ;-).
Emocionálna hojdačka a zrkadlenie
Možno som o tom ešte nepísala, ale tým, že mal Martinko len obmedzenú slovnú zásobu, svoje pocity vyjadroval veľmi expresívne. Zúfalým plačom, bitím seba, bitím brata, bitím mňa… jeho nešťastie bolo na ňom okamžite vidieť, rovnako ako šťastie.
On o hneve nehovoril, on BOL NAHNEVANÝ, každým kútikom svojho tela, duše – rovnako smutný, nešťastný.
Bohužiaľ som niekedy nevedela hneď pochopiť, čo sa deje, prečo je nešťastný, čo bol podnet. Pre mňa to bolo chvíľami zúfalé, nevedieť sa s ním dohodnúť, nevedieť mu pomôcť. Nakoniec mi pomohla taká „psycho“ pomôcka: to, ako som sa cítila ja v tej chvíli (nahnevaná, smutná, zúrivá) bol zrkadlový odraz jeho pocitov. A učila som sa hnev nevracať späť, ale pomenovať. Úprimne, doteraz to nie je ľahké, niekedy mám proste všetkého plný zub. Materská nebola vždy dovolenka, občas skôr výkon trestu.
O strachu, odpustení a prijatí
Musím priznať, že som sa bála, veľmi bála, že Martinko bude slabší ako iné deti. Každodenná rodičovská olympiáda v okolí ma v tom utvrdzovala. Moje dieťa ešte nechodilo na jazyky, športy a krúžky, bola som rada, ak sa mi sústredil tvárou v tvár, skladal lego, vymýšľal si hry a začínal rozprávať, chytil sám ceruzku. Žiadne detské sudoku v šikovníčkovi, básničky, pesničky. Žralo ma to. Kládla som si otázky: „Prečo práve my?“ „Čo som mohla spraviť inak?“ „Kto je za to zodpovedný?“
Vždy som racionálne vedela, že je to hovadina, ale ja som proste strašne orientovaná na výkon (áno, už som spomínala mamu, podľa ktorej nič neurobím dosť dobre) a štvalo ma to. Nevedela som. Odpustiť – sebe, lekárom, synovi. Prijať – seba i syna.
Predchádzajúci diel:
Príliš špeciálny, príliš normálny (2 roky) »»»
Pokračovanie nášho príbehu:
Príliš špeciálny, príliš normálny (4 roky) »»»
(16 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Moje dieťa je zase choré. Prídem kvôli soplíkom o prácu?
Rodičia dostanú 170 eur. Príspevok/prídavok na prváka 2024
Príspevok pre prváka od obce. Kde rodičia získajú aj 150 eur?
Koľko eur na dieťa dostanem v roku 2024 (prehľad súm)
OČR (čo je ošetrovné, kto má nárok, aká je výška)
Choré do škôlky nemôže, šup s ním do detského kútika?!?
Mama chápe Mamu. U nás to tak bolo/je s hrubou motorikou. Aspoň už chvalabohu bohu chodíme aj keď rocne decka sú obratnejsie ako moj skoro skolkar.
A tiež nám zatiaľ vylúčili milión hrôz na ktoré nás doteraz testovali a snáď uz nič nenájdu a budeme si spokojne žiť, mama gramblicka, ocko žiadny olympionik, akurát milé vesele statočné a samozrejme gramblave decko narodene do prediagnostikovanej doby. Každý deň sa modlim nech je to tak. Nech uz sa žiadna metabolicka alebo akákoľvek iná distroficka pliaga nevyskytne.
A pred tebou Mama klobúk dole. Si skvelá mama.
MamaKk,
dakujem moc a drzim palce! Ja si moc nepripadam skvelo, mam pocit, ze sa v tom skor potacam 😉 ale nevzdavam sa. A aj Vam prajem vydrz a stastie na tak skvelich ludi, ako sme mali sancu stretnut my. Vsetko dobre, vela radosti, zdravia a pokroky!
Som ucitelka na zakladnej skole v Anglicku. V kazdom rocniku mame aspon jedno dieta s podobnymi problemami ako ma vas Martinko. Aj ja mam take v triede. Da sa to,nevzdavajte sa. Je to narocne pre vsetkych,ale ide to. Chlapec v mojej triede prosperuje. Je dobry v citani,matematike. Neviem ako je to na Slovensku,ale tu ma asistentku,ktora sa venuje iba jemu. Ma vypracovany individualny plan,podla ktoreho ide. Raz za stvrtrok plan aj postupy prehodnocujeme s asistentkou,psychologickou,rodicmi. Rodicia aj doma pracuju podla planov a rad od psychologicky.
Neviem,ci je to uz aj na Slovensku,ale tu v Anglicku aj v inych krajinach Europy ma velmi dobre vysledky ABA (Applied behavioral analysis). Maju svojich tutorov,ktori niekolko rokov pracuju priamo v rodinach a pripravuju deti na vstup do skoly, kolektiv atd.Drzim palce. Vela stastia a sil prajem
Jani,
dakujem za reakciu. No u nas je situacia s asistentami dost osemetna, maju ich len deti s naozaj zavaznymi probleami a velmi ustretovou skolou. Este sa k tomu dostanem, ale hladanie skoly bola dvojrocna saga, kym sme nasli jednu, kde boli ochotni ho zobrat. Nebudem sa rozpisovat teraz, ale bolo to na strasne dlhe hladanie, ale ja osobne som velmi sklamana z celej proklamovanej intergracie. Na papieri to dobre znie, konferencie sa o tom robia pjekne, ale kazdodenny zivot je o niecom uplne inom. A to teraz nemam pocit, ze len skola zlyhava, podla mna skor zlyhava system, ktory necha integraciu na skole, ale zaroven dovoli 24 deti v prvej triede. To nemal sancu tam sa nieco naucit. A ucitelka by bola asi na lustri. A potom rodicia ako my zhanaju pomoc, vysetrenia, odporucania, kontakty a urobia par zbytocne stresujucich pokusov pre dieta, kym najdu ako-tak schodne riesenie. Niekedy som z toho zufala. Lebo aj diagnostika je problem… proste co si clovek nezisti/nenauci/nevybavi, tak enma sancu, len nechat dieta prepadnut systemom a nechat ho vyzrat uplny pocit zlyhania. Na toto som nebola ochotna pristupit. A v podstate preto tento pribeh pisem, aby snad pomohol aj inym v inspiracii a dodal odvahu. Nase, mozno trochu “ine” deti za to stoja!