„Sme lúzri, nemáme ani na poriadne darčeky…“ (ako deťom pomôcť ustáť porovnávanie a tlak okolia)

Vianoce – sú o darčekoch, a zároveň nie sú. Pre nás dospelých je najväčším darom spoločný čas s rodinou, to, že máme jeden druhého. A azda najviac si želáme pokoj. No deti nemusia vnímať hodnotovú stránku Vianoc tak, ako my. Najmä tie staršie, školopovinné, dennodenne čelia porovnávaniu a tlaku rovesníkov.

Tlak prostredia: Keď topánky nestačia

Môžeme deťom rozprávať, ako si naši starí rodičia našli pod stromčekom akurát tak jedny topánky, v ktorých súrodenci chodili striedavo do školy. Možno by nám neverili, alebo by závideli, že aspoň nemuseli chodiť do školy každý deň.

Zvlášť dnes, ak majú „šťastie“ na skutočne toxické prostredie, kde je hanbou nemať značkové tenisky, oblečenie s dostatočným počtom prúžkov alebo si dovoliť nemať mobil. V tomto je ich situácia oveľa ťažšia, než akú sme zažili my, alebo dedko s babkou, ktorí prežili naozaj skromné Vianoce bez veľkolepých darčekov.

Ježiško bol vždy pre bohatších, ale dnes je to ťažšie

Sociálne rozdiely tu boli odjakživa. Zora Mintálová Zubercová vo svojej knihe Vianoce na Slovensku píše, že koncom 19. storočia:

• Dcérky a synovia zámožných rodičov dostávali krásne, umelecky zhotovené hračky, často miniatúry zo sveta dospelých.
• Rodičia zo strednej vrstvy dávali najčastejšie drevené, remeselne zhotovené hračky a rôzne drobnosti.
• V chudobných roľníckych rodinách darčeky nepoznali. Až po prvej svetovej vojne sa objavili handrové bábiky či drevené hračky (a, samozrejme, spomínané topánky).

Aj dnes máme rodiny – najmä tie, kde všetko padá na plecia jednorodičovi – ktoré si nemôžu dovoliť veľké hmotné dary. Herné konzoly, elektronika, značkové oblečenie? Úplné sci-fi.

Tieto rodiny si nemôžu dovoliť ani modernú alternatívu: darovať svojim deťom zážitok. Čo ak rodič nemá peniaze a musí sa rozhodovať, či bude na štedrovečernom stole aspoň lacná ryba, ale na medovníky už to nevyjde? Čo ak nemá čas na luxus spoločného pečenia koláčikov, lebo má dve práce a nemá kedy byť poriadne doma?

Nepretržité porovnávanie v dobe sietí

Rozdiely medzi deťmi nevznikajú na Štedrý večer, len sa tam najviditeľnejšie ukážu. Tvrdá realita dnešných Vianoc spočíva aj v tom, že „nehmotné darčeky“ sa dnes oveľa ťažšie obhajujú než kedysi. V ére bez telefónov sme išli do školy dva týždne po Štedrom dni a darčeky pod stromčekom už neboli taká čerstvá téma.

Dnes však deti žijú tu a teraz:

• Môžu si porovnávať, čo dostali, hneď po rozbalení – napríklad v spoločných četovacích skupinách.
• Tínedžeri všetko zdieľajú na sociálnych sieťach, kde vidia fotky, videá, lajky a komentáre spolužiakov.
• Dieťa dnes nemusí čakať na spolužiaka v lavici – stačí, že otvorí telefón. Je to rýchlejšie, viditeľnejšie a hlavne nepretržité.

Aj na nás, rodičov, sa valí tlak dokonalých Vianoc. Ak sa s tým pasujeme my dospelí a ledva zvládame odolávať, čo potom deti?

Je dôležité, aby sme my, rodičia, netlačili na seba viac, než unesú naše sily. A zároveň, aby sme chránili deti pred pocitom, že „majú menej, a preto sú menej“.

Dieťa potrebuje vedieť, že je dosť – aj keď jeho darček nie je najväčší na obrázku v chate.

Prečítajte si aj:

Sú Vianoce len pre bohaté deti?

Z neviditeľného tlaku priama konfrontácia

Práve v týchto dňoch, keď je téma materiálnych darov najintenzívnejšia, môže nastať moment, kedy dieťa prekročí hranicu tichého porovnávania. A prejde do priamej konfrontácie s finančnou situáciou rodiny. Tento prejav nespokojnosti s materiálnym dostatkom nemusí prísť len ako priama sťažnosť na darčeky. Môže sa prejaviť rôznymi spôsobmi, ktoré by rodič nemal ignorovať:

Ako si všimnúť, že dieťa rieši finančné rozdiely?

1. Reakcia na darčeky:

Namiesto radosti a vďačnosti prejavuje dieťa výrazné sklamanie, cynizmus alebo tichú nespokojnosť s tým, čo dostalo. Môže sa pýtať, prečo nemôže mať to isté, čo jeho kamarát (konzolu, telefón, značku).

2. Negatívne narážky:

Začne používať frázy, ktoré nepochádzajú z jeho slovníka, ale sú prevzaté od rovesníkov. Napríklad: „My si nikdy nič nemôžeme dovoliť“ alebo „Toto je lacná verzia.“

3. Zmena správania:

Stiahne sa, alebo naopak, je agresívne a nepríjemné. Nechce sa stretnúť s kamarátmi (aby nemusel/a vysvetľovať, čo dostal/a), alebo sa vyhýba rodinným témam.

4. Testovanie hraníc:

Dieťa môže začať otvorene kritizovať váš životný štýl, auto, bývanie. Alebo vás začne obviňovať z toho, že nepracujete dosť, aby ste mu dopriali to, čo majú iní.

Zázračná „štvorka“ alebo koľko vianočných darčekov pre deti?

Keď padne veta: „Sme lúzri, na nič nemáme peniaze!“

Najťažšia chvíľa nastane, keď frustrácia vyvrcholí a z dieťaťa vyletí nepríjemne tvrdá, no často len prevzatá veta: „Sme lúzri, na nič nemáme peniaze!“

V takomto momente je rodič pod tlakom, aby sa buď bránil, alebo skĺzol do obviňovania dieťaťa z nevďačnosti. Ani jedna reakcia však nepomôže dieťaťu spracovať pocity, ktoré za tou vetou skutočne sú – strach, hanba a túžba patriť do kolektívu.

Ako sa v takej situácii zachovať a čo dieťaťu povedať?

1. Uznajte pocity dieťaťa, objímte ho

Neobhajujte sa, ani nepopierajte. Vaša prvá reakcia by nemala byť defenzívna („Ale máme na jedlo!“) ani bagatelizujúca („To nie je pravda!“). Dieťa cíti skutočnú bolesť a poníženie.

Potvrďte jeho emócie. Objatie je lepšie ako tisíc slov.„Viem, že ťa to veľmi trápi. Je to naozaj nepríjemný pocit, keď má tvoj kamarát niečo, čo ty nemôžeš mať. Úplne rozumiem, prečo sa tak cítiš.“ (Používajte slovo „nepríjemné“ namiesto „strašné“ – znižujete tak intenzitu krízy.)

2. Dajte hranicu

Zastavte používanie urážlivého alebo dehonestujúceho jazyka o rodine. („Sme rodina a na seba takto nebudeme hovoriť. To, že nemáme peniaze na X, nerobí z nikoho ‚lúzra‘.“)

Zmeňte definíciu „Lúzra“:„Miláčik, chápem to, ale my nie sme ‚lúzri‘. ‚Lúzer‘ je niekto, kto nemá rešpekt, nepracuje na sebe alebo ubližuje iným. My máme len iné finančné možnosti ako rodina tvojho kamaráta a je to len dočasná situácia.“

3. Nepoužívajte sebaľútosť. Vysvetlite realitu s dôstojnosťou

Presuňte diskusiu z peňazí na skutočné hodnoty, ktoré v rodine máte – čas, zdravie, bezpečné bývanie, vzdelanie alebo spoločné zážitky. („Máš pravdu, nemáme na hernú konzolu. Ale máme istotu domova, navzájom si pomáhame a môžeme si dovoliť tú školu/krúžok, ktorý ťa baví. Naše bohatstvo sa nemeria počtom prúžkov na teniskách.“)

Vysvetlite dieťaťu, že každý si vyberá, kam peniaze pôjdu. „My sme sa ako rodina rozhodli, že namiesto [drahá hračka] budeme mať peniaze na to, aby sme mali teplo, zaplatenú strechu nad hlavou a dobré jedlo. Alebo na to, aby si mohol chodiť na krúžok.“ My dávame prednosť [bezpečiu a potreby] pred [luxusom]. A to je silné a zodpovedné rozhodnutie, nie slabé.“

Pripomeňte „NEviditeľné bohatstvo“:„Sme bohatí na iné veci. Kto ti pomôže s domácou úlohou? Kto ťa objíme, keď si smutný? Máme rodinu, kde sa navzájom podporujeme. Peniaze sa dajú zarobiť, ale lásku a bezpečný domov si nekúpiš. A to je to, na čom naozaj záleží.“

Vysvetlite dieťaťu, že hmotné veci sú len časťou života a že aj skromná rodina môže byť „dosť dobrá“ a „bohatá“ v iných, dôležitejších aspektoch. Tento prístup učí dieťa finančnej gramotnosti a emocionálnej odolnosti.

4. Zapojte dieťa do riešenia

Dajte dieťaťu pocit, že má situáciu pod kontrolou a že je členom tímu.

• Spoločné hľadanie riešenia:„Čo by si naozaj chcel? Poďme sa spolu pozrieť, ako by sme to mohli dosiahnuť. Môžeme si na to spoločne sporiť (aj keď to bude trvať dlho), alebo sa môžeme pozrieť na bazáre/výpredaje.“
• Malé úlohy s odmenou: Ak je to primerané veku, dajte mu malú, symbolicky platenú domácu úlohu (napr. umývanie auta, upratovanie garáže), aby si na to samo zarobilo malú sumu. To mu dá pocit sebaúcty a hodnoty.
• Pochvala za kreatívne riešenia: Ak si niečo vyrobí, opraví, alebo vymyslí lacnú náhradu, extra ho pochváľte za jeho šikovnosť a kreativitu.

5. Dôslednosť a dlhodobý plán

Tento rozhovor budete musieť viesť opakovane. Pripravte si vetu, ktorú budete používať, napríklad: „My si vyberáme to, čo je pre našu rodinu dôležité, a zatiaľ nám to ide skvelo. Verím ti, že si šikovný a raz si na to zarobíš.“

Aj keď je to ťažké, pravidelne (napr. pred večerou) sa rozprávajte o 3 veciach, za ktoré ste ten deň vďační – teplá posteľ, chutné jedlo, dobrý vtip. To presmeruje pozornosť od nedostatku k tomu, čo majú.

Prečítajte si aj:

Šťastné a zničené? Aby mamy kvôli Vianociam nevyhoreli