Šťastné a zničené? Aby mamy kvôli Vianociam nevyhoreli

V predvianočnom období sa toho najviac sype na nás, mamy. Nejde len o očakávania, že budeme mať všetko tip top upratané, napečené aspoň tucet rôznych koláčov, darčeky zabalené aj s vetvičkou rozmarínu a nasušenými krúžkami pomarančov.

Ale že sa budeme tváriť, že nič z toho nás ani trochu nestresuje, že to dáme všetko s prehľadom. Že si ani pri spánkovej deprivácii nedovolíme jediný raz zvýšiť hlas, tobôž zakričať. Čím to je, že uprostred chytľavých tónov kolied máme pocit, že ak sa silno nenadýchneme, asi sa zrútime?

Cítite zo sviatkov namiesto radosti a pokoja skôr úzkosť, paniku? Mali by sme byť tie, ktoré úžasnú, krásnu vianočnú atmosféru čarujú. Sme celé zodpovedné za všetky iskričky v oku našich detí, manželov, svokrovcov, psa, aj akváriových rybičiek.

Možno ale prišiel čas povedať nahlas, že ak máme byť takéto úžasne vianočne čarovné, znamená to dať seba, svoje potreby na prvé miesto. A že len vtedy, keď budeme pokojné, môžu byť pokojné Vianoce a spokojní všetci okolo.

Dovoľme si povedať „nemusím“

My, mamy, niekedy ani nevieme, kde sa vypína ten známy hlas vnútri našej hlavy, ktorý si ide stále svoje a pripomína nám, že ešte toto treba upratať, toto treba dokončiť. Zvlášť, ak máme malé deti, ledva zaspia a už vyštartujeme, aby sme ich ľúbezný spánok na 438 % využili. Toľko vecí nás čaká, ktoré by sme mali urobiť…

No čo tak si povedať raz, viackrát, jednoducho „nemusím?“ Čo tak dovoliť si povedať toto slovo? Nemusím. Môžem odpočívať, môžem len tak v tichu sedieť, môžem robiť nič.

Môžem si ľahnúť pokojne aj s deťmi uprostred bieleho dňa. Môžem si s nimi ľahnúť večer, keď ma zmáha únava. Nemusím počúvať hlas, ktorý mi pripomína, že v kuchyni to vyzerá ako po výbuchu a kvôli tomu sa zošuchnúť z postele, len aby „dobre“ a upratané bolo.

Môžem si stále opakovať a pripomínať, že nemusím nič. Ani kvôli tomu, že sú Vianoce. Môžem počúvať svoju hlavu, svoje telo, ktoré možno naozaj potrebujú v prvom rade viac oddych ako ďalší plech orechových rožkov. Moja hlava a telo budú mať určite viac úžitku z toho, keď si dovolím vypnúť, ako z ďalšieho vianočného pečiva, s ktorého výrobou by som skončila po polnoci.

Čo ešte by som nemusela robiť a pomohlo by mi to nazbierať dostatok energie, aby som zvládala normálne fungovať?

Dovoľme si urobiť Vianoce podľa seba

To, že niekto potrebuje mať na Vianoce vyleštené lustre a ja nemám ani len kuchynskú linku umytú, neznamená, že som lenivá, nedostatočná, že mám doma bordel ako v tanku.

To, že má niekto svoje tradície, ktorých sa drží a napríklad musí krájať jablko, či uvidí hviezdičku, zjesť pred večerou strúčik cesnaku a odložiť si do peňaženky šupinu z kapra, a ja nič z tohto nerobím, neznamená, že to mám zle, lebo to mám inak.

Nemusím sa trápiť, ako by mali vyzerať Vianoce, nemusím sa v tom nikomu prispôsobovať, môžem si veci robiť podľa seba tak, ako mi to vyhovuje.

Dovoľme si odstrihnúť sa z virtuálnej „reality“

Dovoľme si prežívať Vianoce bez zbytočného zízania na internet, prestaňme pučiť oči na všetky sociálne siete a porovnávať sa s virtuálnym prostredím, ktoré k dokonalosti aranžujú naši internetoví kamaráti. Zvyšuje to našu úzkosť a frustráciu a zabúdame pri tom na veľmi dôležitý fakt: Facebook ani Instagram nie sú realita.

To, že niekto každú chvíľu postuje krásne okamihy svojho utešeného života, neznamená, že prežíva len slnečné dni. Každý človek, ktorý má na svojej „nástenke“ krásne veci, zažíva aj nie úplne pekné chvíle, a možno sa trápi práve v čase, keď ich uverejňuje.

Dovoľme si byť unavené, nervózne, vyčerpané

Vianoce nás môžu tlačiť do polohy, v ktorej neradno zažívať smútok, frustráciu, či iné pocity, ktoré sa k týmto sviatkom akosi nehodia. Lenže my si spravidla nemôžeme vybrať, kedy sa cítime veselí a kedy menej.

Nemôžeme sa nútiť zahodiť všetky starosti, tváriť sa, že existujú len pozitívne emócie. Jednoducho, keď cítime, že je toho na nás veľa, keď cítime, že sa to už už na nás valí, skúsme sa o seba postarať. Odložiť telefón, uvariť si čaj, dať si kúpeľ, spievať si, niečo si prečítať, maľovať…

Dovoľme si správať sa k sebe láskavo

Pripomínajme si, že po každej búrke, aj tej vianočnej, zase vyjde slnko. Každý deň, Vianoce nevianoce, mám šancu urobiť čokoľvek inak, aby som bola pokojnejšia a spokojnejšia.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...