Tieto vety by malo počuť každé dieťa, ktoré vyrastá

Psychologička Tereza Kimplová v priebehu rokov nazbierala so študentmi okolo 300 takýchto vetičiek, s ktorými boli vyslaní z rodičovského hniezda do sveta. Sú to najčastejšie vety z detstva, ktoré si zapamätali:

Nehnevaj sa na neho, on to tak nemyslel.

Múdrejší ustúpi, no tak ustúp, si starší…

Neplač, lebo ti k tomu dám dôvod.

Keď plačeš, si škaredá.

Prosím ťa, vieš aká si škaredá, keď sa hneváš?

Bež do svojej izby a priveď nám dobrú Zuzku. Túto urevanú tu nechceme.

Rozčuľovať sa choď do izby vedľa.

Ale čo je to tu za neposlušné dieťa, toto nie je môj Janko…

Kým máš nohy pod týmto stolom, tak ma budeš poslúchať.

Keby si sa namiesto toho make-upu radšej učila.

A na to si prišla sama?

Akože máš to pekné, ale mohla si sa viac snažiť.

Ty už radšej nemysli.

Ty máš snáď v hlave piliny miesto mozgu.

Z veľkého smiechu bude plač.

Vy ešte netušíte, čo je vlastne život.

Ak sa ti to nepáči, zbaľ si kufre a choď bývať inam.

Rob si čo chceš.

To pochopíš, keď budeš dospelá.

Veď počkaj, ty si raz spomenieš.

Kým to nezješ, neodídeš od stola.

Nejedz toľko, nevidíš, ako vyzeráš?

Prečo? Pretože som to povedala.

Aké vety by ste pridali vy?

….

….

….

Čo naopak ste od rodičov potrebovali počuť?

Nezisková organizácia LOCIKA  – centrum pre deti ohrozené násilím, nadhodila túto otázku:

„Skúste na chvíľu zastaviť a zamyslieť:

• „Čo som potreboval/potrebovala počuť od svojich rodičov, keď som vyrastala?

• Čo by mi pomohlo od nich počuť, aby som teraz mohol/mohla žiť spokojnejší život?

• Čo sú tie dôležité veci, čo som sa potreboval/potrebovala naučiť?“

Ak už sme počúvali v detstve niečo iné, ako to, čo sme potrebovali počuť, tieto otázky a zamyslenie nám môžu pomôcť vo výchove našich detí.

Môžeme ich brať ako príležitosť posunúť ich našim deťom. Naše deti si môžu pamätať z detstva a dospievania tieto „posolstvá,“ s ktorými ich vypustíme do sveta:

• Nepríjemné pocity patria k životu rovnako ako tie príjemné. Každý ich občas zažívame.

• Druhí ťa môžu kritizovať, ale neznamená to, že ich pohľad musíš prijať za svoj.

• Máš právo nastaviť si vlastné hranice a nenechať, aby ich druhí prekračovali.

• Aby si sa mohol/mohla postarať o druhých, tak na prvom mieste sa musíš postarať o seba.

• Život nie je o dosiahnutí cieľa, ale o vychutnaní si cesty, ktorá k nemu vedie.

• Stoj si za svojimi názormi. Sú rovnako dôležité ako názory druhých.

• Prekážky sú príležitosti pre rast a chyby sú príležitosti poučiť sa.

• V živote sa stretneš s ľuďmi, ktorí s tebou nebudú súhlasiť.

• Nie je možné každému vyhovieť a nie je to ani tvojou úlohou.

• Starostlivosť o duševné zdravie je rovnako dôležitá ako starostlivosť o telo.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...