Ako koronavírus ovplyvnil očkovanie?

Ako sa očkovalo v čase koronavírusu? 16. júna v Satori Stage v Bratislave otvorili epidemiologička Zuzana Krištúfková, pediatrička Elena Prokopová a pediater a imunológ Miloš Jeseňák tému, ktorá rozdeľuje mnohých rodičov.

Očkovať sa neprestalo

Ani počas koronavírusovej pandémie sa na Slovensku neprestalo očkovať. Ordinácie pediatrov neposkytovali deťom možnosť zaočkovania iba 5 dní, počas ktorých nemocnice pripravili všetky potrebné opatrenia, aby po začkovaní nedošlo k možnej nákaze vírusom.

Zaočkovanosť u nás však neklesla ani počas pandémie. Hoci mali niektorí rodičia aj samotní pediatri obavy z možnej nákazy, paradoxne pre mnohé deti bola práve v tomto čase ideálna príležitosť na zaočkovanie.

V období, keď boli mimo kolektívu rovesníkov, sa najmä deti so slabšou imunitou vyhli viacerým detských ochoreniam a vydržali zdravé dlhšie než len pár dní. Vďaka domácej karanténe sa mohli tie, ktorým v preočkovaní bránili bežné detské ochorenia, preliečiť a nasledujúce dni po očkovaní stráviť doma v bezpečí.

To isté platilo pre novorodencov, ktorí mali prvé očkovanie ešte pred sebou. Rodičia sa nemuseli báť, aby očkovanie neskomplikovalo ochorenie, ktoré donesie zo škôlky starší súrodenec.

Prečítajte si aj: Ako „korona“ a karanténa ovplyvnila životy rodín?

Keďže očkovania prebiehali v prísnych bezpečnostných podmienkach, viacerí rodičia využili situáciu, keď nehrozilo, aby v ordinácii stretli iné choré deti, a dali svojich potomkov zaočkovať.

80 miliónov nezaočkovaných dojčiat

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že vzhľadom na opatrenia, ktoré prijali v období pandémie krajiny po celom svete, je v súčasnosti 80 miliónov dojčiat bez zaočkovania.

Kritická situácia je najmä v silno zasiahnutých krajinách ako Taliansko či Španielsko, kde epidémia zasiahla aj primárnu lekársku starostlivosť o rodiny. Lekári sa preto obávajú, aby jednu pandémiu nenahradila druhá – napríklad osýpky.

S epidémiou osýpok sa stretávajú krajiny v Európe často, a to najmä v oblastiach s nízkou zaočkovanosťou.

Takýto prípad sa stal napríklad v roku 1999 v Holandsku, kde sa osýpky rozšírili v nezaočkovanej uzavretej náboženskej komunite  či v v roku 2019 v lyžiarskom stredisku vo francúzskych Alpách. Epidémia osýpok zasiahla minulý rok aj východ Slovenska.

Odborníci upozorňujú, že očkovanie proti tejto chorobe nie je zbytočné – hoci po jej prekonaní získame celoživotnú imunitu, vážne zdravotné následky si nesie každý tretí pacient. Niektoré prípady končia zápalom mozgu či smrťou.

Obavy z očkovania rastú

Zaočkovanosť sa vo väčšine krajom stále pohybuje nad 95%, čo je hranica, ktorá zabezpečuje kolektívnu imunitu aj pre tých, ktorí sa z nejakého zdravotného dôvodu dať zaočkovať nemôžu. Sem patria pacienti s rôznymi chronickými a autoimunitnými ochoreniami.

Avšak aj na Slovensku pribúdajú okresy, kde zaočkovanosť klesá. Hlavným dôvodom sú obavy rodičov z následkov, ktoré môže vakcína zanechať na detskom zdraví.

Rodičia majú strach najmä z toho, aby očkovacia látka nespustila u dieťaťa prejavy autizmu či diabetes melitus. Hoci lekári s týmto pohľadom nesúhlasia, vakcíny odmieta čoraz viac rodičov.

Čím menej zaočkovaných jedincov máme, tým vyššie je riziko, že v najbližších rokoch môžu vzniknúť tzv. imunitné diery – teda nahromadenie detí, ktoré nie sú zaočkované.

Tie sa v prípade, že sa s ochorením stretnú, môžu nakaziť a prenášať ho ďalej. Šírenie vážnych ochorení a riziko novej epidémie bude mať vážne ekonomické dôsledky pre celú spoločnosť.

Prečítajte si aj: Sú vakcíny bezpečné? Spôsobuje očkovanie autizmus?

Aj lekári však pripúšťajú, že očkovanie, hoci je potrebné, nikdy nie je stopercentne bezpečné. V prípade, že má pacient genetickú predispozíciu, môže sa objaviť po očkovaní nežiadúca reakcia. To by sa však stalo aj v prípade, keby sa malý pacient stretol so samotnou chorobou.

Koronavírus zmenil náš pohľad na choroby

Hoci sa očkovanie na niekoľko dní na Slovensku zastavilo, počas nasledujúcich týždňov a najmä po skončení väčšiny opatrení sa rodičia a deti vrátili do lekárskych ambulancií.

Lekárky Elena Prokopová a Zuzana Krištúfková sa v diskusii zhodli na tom, že pohľad mnohých rodičov na očkovanie sa zmenil. Predovšetkým prítomnosť neznámeho vírusu spôsobila, že začíname uvažovať o zdraví inak. Premýšľame o prevencii a snažíme sa na prípadné ďalšie vlny epidémií pripraviť.

Čoraz viac rodičov sa preto v súčasnosti zaujíma nielen o základné, ale aj doplnkové očkovania proti hepatitíde typu A, kliešťovej encefalitíde či vírusu HPV.

Otázka očkovania sa však netýka len detí. Aj v dospelosti netreba zabúdať na prečkovanie napríklad proti tetanu. Vakcína nás chráni len 10 či 15 rokov a preto by sme sa okolo tridsiatky mali u svojho všeobecného lekára informovať, kedy je čas na zopakovanie očkovania.