Výskyt alergií sa celosvetovo zvyšuje, prejavy alergie sa stáli jedným z najzávažnejších medicínskych problémov.
V rozvinutých krajinách sa počet alergikov odhaduje až na 30 % populácie, pričom pred sto rokmi sa počet alergikov pohyboval na úrovni 1 % obyvateľov.
Nárast výskytu alergických ochorení nemá jednoznačné vysvetlenie, avšak veľká časť odbornej lekárskej verejnosti sa prikláňa k tzv. hygienickej teórii .
Podľa nej tým, že žijeme vo veľmi čistom prostredí, znižujeme kontakt nášho imunitného systému s prirodzenou mikroflórou.
Nedostatočnou stimuláciou imunitného systému mikroorganizmami najmä v ranom detskom veku sa vyvíjajú imunitné mechanizmy „nesprávnym smerom“, napríklad k alergiám, či autoimunitným ochoreniam.
istock Čo je alergia? Alergia nie je ochorenie v klasickom zmysle slova, ale porucha, počas ktorej imunitný systém reaguje prehnane na neškodnú látku, vyhodnotí ju ako rizikovú a spustí obrannú reakciu.
Spúšťačmi alergií bývajú zvyčajne látky bielkovinovej povahy (alergény) pochádzajúce z rôznych prírodných zdrojov – peľové zrná, roztoče, zvieratá, plesne, hmyz či potraviny.
Bielej knihy alergií, ktorú vydala Svetová alergologická organizácia, až pol miliardy ľudí na svete – z toho najväčšiu časť tvoria deti – trpí alergiou na niektorú z potravín
“V prvých mesiacoch života sa ako najčastejšia alergická reakcia u dieťaťa objavuje alergia na bielkovinu kravského mlieka,“ hovorí popredný slovenský imunológ a alergológ, doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA.
Aká je prevencia? Jedna z najvážnejších otázok, ktorú riešia vedecké a lekárske odborné kapacity v oblasti alergológie a imunológie je, čo robiť preto, aby sa výskyt alergie znižoval. Zázračný liek na alergiu neexistuje, vhodná je však prevencia.
Prevenciu pred alergiami môže mať v rukách už budúca mamička dieťaťa, ktorá by mala dodržiavať pravidlá pre pestrú, zdravú a vyváženú stravu s dostatkom pohybu a spánku.
Úplným tabu by mali byť cigarety, (je dokázané, že deti matiek – fajčiarok majú zvýšený výskyt astmy), alkohol či iné návykové látky. Významný vplyv v ďalšom vývoji má strava.
Keďže až 70 % imunitného systému sídli v tráviacom trakte, prakticky všetko, čo jeme, ovplyvňuje jeho činnosť.
“Rozhodne najlepším spôsobom prevencie alergií je výhradné dojčenie v prvých mesiacoch života,“ hovorí predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.
„Medzi 4. až 7. mesiacom vzniká u dieťaťa tzv. imunologické okno, obdobie, v ktorom by sa malo dieťa začať oboznamovať postupne s ďalšími potravinami, aby si imunitný systém postupne zvykal na podnety zo stravy.“
shutterstock Čo s alergikom? Rodičia môžu mať na alergiu iba podozrenie, najmä ak je niektorý z rodičov alergik. Vtedy je riziko vzniku alergie u ich dieťaťa takmer 50 %, ale pokiaľ obaja rodičia trpia alergiou stúpa riziko na viac než 70 %.
„Alergickú reakciu organizmu nie je ľahké zvládnuť, keďže ide o „falošný“ poplach a spočiatku nie je vôbec ľahké určiť, čo vlastne vyprovokovalo takúto reakciu,“ hovorí doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD.
„Aby získali rodičia istotu, mali by príznaky čo najskôr konzultovať s pediatrom.“ O možnom riziku výskytu alergií u svojho dieťatka sa môže dnes rodič informovať už pri prvej návšteve pediatra.
„Pri návšteve v ambulancii by lekára mali na výskyt alergie v rodine upozorniť. V rámci účinnej prevencie pediater zváži, ako postupovať od prvých týždňov života. Preventívnym protialergických opatrením je dojčenie, pri jeho nemožnosti u rizikových detí používanie hypoalergénnych mliečnych formúl (tzv. HA-mlieka) počas prvých 4-6 mesiacov života. Dôležitú úlohu v prevencii alergií má včasné objavenie rizika, napr. pomocou dotazníka rodinnej alergologickej anamnézy,“ dopĺňa doc. Jeseňák.
Loading...