Počas viac ako storočného moderného molekulárno-medicínskeho výskumu sme identifikovali a potvrdili celý rad dôležitých terapeutických účinkov vitamínu C. Od historicky známeho pôsobenia na elasticitu kože, hojenia rán a krvácania, cez mechanizmus jeho pôsobenia na zachovanie správnej integrity spojivového tkaniva, väziva, kostí, zubov a vstrebávanie železa, až po klinické štúdie, charakterizujúce jeho špecifickú úlohu v boji proti infekcii, nádorovým bunkám, ochoreniam srdca, alergiám, artritídam, ako aj pri hojení zlomenín. Tento intenzívny experimentálny a klinický výskum potvrdil, že neexistujú takmer žiadne na dôkazoch založené vedľajšie, či nežiaduce účinky kyseliny askorbovej pre ľudské telo.
Fyziologická denná dávka
Preto je dnes vitamín C všeobecne akceptovaný a používaný ako rozhodujúci faktor zdravia a vitálnej pohody. Je súčasťou obrovského množstva potravinových a výživových doplnkov a voľne predajných prípravkov. V tomto použití sa vitamín C dávkuje v desiatkach miligramov na deň, čo určite predstavuje odporúčanú fyziologickú dennú dávku.
Terapeutický potenciál vysokých dávok
Avšak pre patologické stavy, ako sú posttraumatické stavy, anémie, vírusové ochorenia, choroby kože a pod., sa v registrovaných liekoch uvádzajú dávkovacie terapeutické schémy v stovkách miligramov. Čo je však z pohľadu modernej farmakológie dôležité, je to, že za ostatných dvadsať rokov najmodernejšieho medicínskeho výskumu sa podarilo presnejšie charakterizovať terapeutický potenciál vysokých a veľmi vysokých terapeutických dávok (niekoľko gramov/deň) vitamínu C v mnohých klinických a závažných ochoreniach, ako sú onkologické, imunologické, či kardiovaskulárne.
Takéto použitie je nielen potvrdené cielenými auditovanými klinickými štúdiami, ale aj precíznym molekulárnym výskumom, ktorý presne identifikuje ďalšie bunkové a metabolické účinky vitamínu C.
Medzi ne zaraďujeme jeho pôsobenie ako elektrónového donora mnohých kľúčových enzýmov pre tvorbu a organizáciu kolagénu nielen v koži a na chrupavkách, ale aj v cievach a v hojacich sa ranách, ďalej enzýmov syntetizujúcich karnitín, ktorý je esenciálny pre transport mastných kyselín a tvorbu mitochondriálneho ATP. Nemenej dôležitá je molekulárna úloha vitamínu C pre tvorbu a stabilitu hormónu dopamínu a ďalších peptidových hormónov ako aj antiproliferatívny účinok na rast rakovinových buniek.
Vzhľadom na tento veľmi významný terapeutický potenciál v závažných ochoreniach, vysokú farmakologickú bezpečnosť a nízku cenu vlastného liečiva, neprekvapuje stále narastajúci klinický záujem o vitamín C.
______________
zdroj: TS Edukafarm
Úloha vitamínu C v organizme – čo o ňom vieme …
Prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc., dekan Farmaceutickej fakulty UK, Bratislava