Keď z nás deti vyťahujú emóciu hnevu: Ako zvládnuť výbuch bez výčitiek

Hnev je správa – nie zlyhanie

Psychológovia hovoria, že hnev je signálom preťaženia. Ukazuje nám, že sme unavení, že niečo nezvládame, že naše potreby sú dlhodobo na vedľajšej koľaji. Rodičia často prehliadajú vlastné hranice – chcú byť trpezliví, láskaví, dostupní, ale keď sa to deje deň za dňom bez oddychu, praskne aj tá najodolnejšia nervová sústava.

Ak si teda včera kričala, ešte to neznamená, že si zlá mama. Znamená to, že si človek.

Prečo v nás deti spúšťajú „červené tlačidlo“

Deti dokážu byť naším najväčším zrkadlom. Ich vzdor, plač či trucovanie nás konfrontuje s vlastnými neuspokojenými potrebami – možno s tým, že sme sa ako deti nesmeli hnevať, museli poslúchať, alebo sme sa cítili neviditeľní.

Keď dieťa kričí „Nie!“, môže to v nás spustiť pocit neúcty, ale aj spomienku na to, že my sme nikdy nesmeli povedať nie. Preto je reakcia často silnejšia, než situácia vyžaduje.

Ako zvládnuť výbuch bez výčitiek

1. Stopni sa skôr, než to buchne.
   Skús si všimnúť telesné signály – stiahnuté hrdlo, zrýchlené dýchanie, napäté ruky. To je chvíľa, keď môžeš povedať: „Teraz sa musím nadýchnuť.“
2. Odíď, ak sa dá.
   Ak hnev stúpa, je lepšie na pár sekúnd odísť, ako vybuchnúť. Deti sa naučia, že aj silné emócie sa dajú zvládnuť – a že rodič má právo na pauzu.
3. Pomenuj, čo cítiš.
   „Som nahnevaná, pretože som veľmi unavená a toto ma úplne zložilo.“ Deti sa tak učia, že hnev sa dá pomenovať a vyjadriť bez ubližovania.
4. Hľadaj korene, nie vinníka.
   Skús si po výbuchu položiť otázku: Čo sa vo mne ozvalo? Čo potrebujem, aby som sa cítila lepšie? – možno viac spánku, pomoci partnera, alebo len 10 minút ticha denne.

Keď sa ospravedlníš, učíš dieťa empatii

Ak predsa len kričíte – a to sa stane každému – ospravedlnenie je zázračný liek.
„Mrzí ma, že som kričala. Bola som veľmi nahnevaná.“
Tým dieťaťu ukazujete, že láska nezmizne ani v hneve.

Rodič nemá deťom hovoriť prepáč?

Malý krok pre rodiča, veľký pre pokoj domova

Nie je cieľom byť dokonalým rodičom bez hnevu. Cieľom je byť rodičom, ktorý vie hnev rozoznať, priznať a zvládnuť.
Deti nepotrebujú rodičov, ktorí nikdy nekričia. Potrebujú rodičov, ktorí sa po výbuchu vrátia – s objatím, pochopením a ľudskosťou.

🧡 Ak máš pocit, že hnev v tebe rastie častejšie, než by si chcela, nie si sama. Skús sa porozprávať s niekým, kto ťa vypočuje – kamarátka, terapeutka, alebo aj partner. Pretože rovnováha doma začína tým, že sa postaráš o seba.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...