Neviditeľný filter: Prečo nepočujeme to, čo partner skutočne hovorí?

Advertisements

Chceli ste sa partnera len opýtať, či už kúpil novú dialničnú známku na vaše auto, no namiesto odpovede prišla podráždená reakcia ? Prečo si veci často vysvetľujeme horšie, než boli myslené, a ako tomu zabrániť jednou jednoduchou otázkou?

Neviditeľný filter: Prečo nepočujeme to, čo partner skutočne hovorí?

Problém pri partnerských nedorozumeniach často nie je v tom, čo sa povie, ale v tom, čo v danej vete počujeme.

Do vzťahu totiž nikdy nevstupujeme s čistým štítom. Každý z nás si nesie svoj vlastný „batoh“ z minulosti – rodinné zázemie, zážitky z predchádzajúcich vzťahov či staré zranenia. Na základe nich si podvedome vytvárame filter, cez ktorý sa pozeráme na svojho partnera. Staré známe „podľa seba súdim teba“.

Ak napríklad niekto v detstve čelil neustálej kritike za svoju váhu alebo prácu, v dospelosti môže za každou nevinne myslenou poznámkou o jedle či povinnostiach vidieť skrytý útok. V zápale emócií potom nereagujeme na to, čo sa deje TU A TERAZ, ale na to, čo sme prežili V MINULOSTI.

Niekedy stačí len výkyv hlasu, unavený tón alebo dlhšie ticho a okamžite nadobudneme pocit, že presne vieme, čo tým druhý myslel. Terapeutická poradkyňa Jana Hillman však varuje:

„V takýchto chvíľach často nerozumieme človeku pred nami, ale len svojej vlastnej minulosti.“

Leto a obdobie dovoleniek by mali byť časom oddychu, no štatistiky ukazujú, že práve počas dovoleniek partnerské napätie a hádky vrcholia. Prečo sa to stáva aj vo chvíľach, kedy by sme mali byť najšťastnejší?

Jana Hillman: Je to veľký paradox, ale z terapeutickej praxe veľmi dobre známy. Počas roka fungujeme v zabehnutom režime: práca, škola, krúžky, povinnosti. Sme na autopilota. Na dovolenke zrazu tento zabehnutý rytmus zmizne, zostaneme spolu 24 hodín denne a do toho prinášame obrovské (a často neodkomunikované) očakávania.

Stres sa navyše začína už balením, cestou, meškaním letov či horúčavami. Keď sa k fyzickému vyčerpaniu pridá predstava, že „teraz musíme byť všetci za každú cenu šťastní“, vytvoríme dokonalý tlakový hrniec. Stačí potom jedna zabudnutá vec alebo nesprávna odbočka na diaľnici a neviditeľný filter opäť zafunguje – vnímame to ako dôkaz, že ten druhý nám „kazí dovolenku“.

Ako teda predísť tomu, aby sa vysnívaný oddych pri mori alebo na horách nezmenil na tichú domácnosť?

Jana Hillman: Základom je znížiť nároky na dokonalosť a komunikovať očakávania ešte pred odchodom. Otvorene sa porozprávajte o tom, ako si kto predstavuje ideálny deň: chce jeden ležať s knihou a druhý chodiť po túrach? Vytvorte priestor pre kompromis aj pre individuálny čas.

A ak už stres na cestách stúpne, pamätajte, že únava je najhorší poradca. V skutočnosti väčšina dovolenkových konfliktov nevzniká zo zlej vôle, ale z vyčerpania sensorickým preťažením a zmenou prostredia – u dospelých aj u detí.

Niekedy to ale nezvládnem prediskutovať. Existuje nejaké rýchle „záchranné koleso“ v momente, keď cítime, že napätie stúpa?

Jana Hillman: Áno, existuje jednoduchý postup. Prvým krokom je zastaviť sa a zhlboka sa nadýchnuť – nenaštartovať sa okamžite na prvú emóciu. A druhým krokom je – namiesto robení unáhlených záverov- začať sa pýtať .

Extrémne účinná je jedna kľúčová otázka, ktorá má len štyri slová: „Čo si tým presne myslel / Ako si to myslel ?“

Prečo práve táto otázka funguje ?

Jana Hillman: Keď sa namiesto obrannej reakcie spýtate na presný význam, dáte partnerovi šancu vysvetliť svoj skutočný zámer a sebe získate čas na spracovanie emócie. Vo väčšine prípadov zistíte, že nešlo o útok, ale len o únavu alebo nedorozumenie.

Čo môžeme urobiť pre to, aby k takýmto výbuchom dochádzalo čo najmenej?

Jana Hillman: Kľúčom je poznať svoje vlastné spúšťače. Pri najbližšom podráždení je dobré položiť si otázku: „Prečo ma táto konkrétna veta tak zasiahla? Pripomína mi to niečo z mojej minulosti?“ Ak spoznáme svoje vlastné citlivé miesta, dokážeme v budúcnosti reagovať s oveľa väčším nadhľadom a nebudeme partnerovi pripisovať úmysly, ktoré nikdy nemal.

Tu je ťahák:

Nereagujte v sekunde: Zhlboka sa nadýchnite a dajte si pauzu.

Overte si význam: Použite otázku: „Čo tým presne myslíš?“

Spoznajte svoje citlivé miesta: Rozlišujte medzi tým, čo sa deje dnes, a starými ranami z minulosti.

Predpokladajte dobrý úmysel: Nie každá neopatrná poznámka je mierená ako útok.

Prečo musia chlapci robiť extrémne veci? S terapeutkou Janou Hillman