Prirodzený pôrod ako „pejoratív“? Pôrodná asistentka popisuje, čo sa v skutočnosti deje pri cisárskom reze

V diskusiách okolo pôrodníc na sociálnych sieťach sa čoraz častejšie objavujú rozhorčené komentáre typu: „Nechali ma vytrápiť,“ alebo „Tlačia na prirodzený pôrod len kvôli štatistikám.“ Z prirodzeného vaginálneho pôrodu sa pre mnohé ženy stáva strašiak a cisársky rez sa vníma ako elegantná, bezbolestná alternatíva.

Je to však naozaj tak?

O tom, čo všetko sa pri sekcii deje s telom matky a dieťaťa, sme sa rozprávali s pôrodnou asistentkou Veronikou.

V diskusných skupinách sa zo slova „prirodzený pôrod“ stáva tak trochu pejoratív. Ženy často nadobúdajú pocit, že trvať na ňom je len akási tvrdohlavosť zdravotníkov. Čo sa to s nami ženami stalo?

Ženy sú pred pôrodom zavalené strachom z obrovskej bolesti a často aj zo straty kontroly nad situáciou. Ak k tomu pridáme občasnú zlyhávajúcu komunikáciu v pôrodniciach, ktorú si veľmi radi mamičky v ústnom/ či písomnou podaní pozdieľajú, niet sa čo diviť.

Hľadajú únikové dvere. Cisársky rez na prvý pohľad vyzerá ako moderné, kontrolované a bezbolestné riešenie. Lenže treba si uvedomiť jednu zásadnú vec: sekcia nie je iný „spôsob porodenia“, je to veľká brušná operácia. Bolesť pri nej nezmizne, len sa presunie v čase – z pôrodného boxu na obdobie šestonedelia.

Ak sa žena dožaduje sekcie, lebo ju považuje za „pohodlnejšiu“, vie o čom hovorí?

Uniká jej to, čo sa deje za chirurgickou plentou. Pri vaginálnom pôrode telo matky aj dieťaťa prechádza komplexnou hormonálnou a mechanickou prípravou. Pri sekcii vstupujeme do živého, zdravého tkaniva nožom. Nejde o žiadny „malý rezík na podbrušku“, ako si mnohé ženy predstavujú. Aj keď tak môže po pár rokoch vyzerať.

Poďme sa pozrieť na samotný zákrok. Koľkými vrstvami tela musí operatér prejsť, kým sa dostane k bábätku?

Anatomicky musíme otvoriť presne sedem vrstiev:

1. Koža: Robí sa horizontálny rez v oblasti podbruška.
2. Podkožný tuk: Zásah do tukového tkaniva pod kožou.
3. Fascia (väzivový obal): Pevná blana, ktorá drží brušnú stenu. Musí sa rozstrihnúť, aby sme sa dostali ďalej.
4. Brušné svaly: Tu prichádza dôležitý detail – svaly sa zvyčajne nerežú, ale násilne a tupo sa rozťahujú od seba. Práve toto traumatizované svalové tkanivo je dôvodom, prečo je akýkoľvek pohyb po operácii taký boľavý.
5. Pobrušnica (peritoneum): Veľmi citlivá, prekrvená a inervovaná blana, ktorá vystiela brušnú dutinu.
6. Stena maternice: Samotný sval maternice, ktorý sa musí prerezať.
7. Plodové obaly: Posledná vrstva, ktorá chráni bábätko v plodovej vode.

Až po prepichnutí vaku blán a odsatí vody môžeme vyberať dieťa.

Môže vás zaujímať: Pri vaginálnom pôrode prechod cez rodidlá postupne stláča hrudník bábätka a prirodzene vytláča tekutinu z jeho pľúc. Pri sekcii tento mechanický krok chýba, preto majú deti po cisárskom reze častejšie sťažený štart s dýchaním.

Ako vyzerá samotný moment, keď dieťa prichádza na svet pri sekcii?

Ľudia si predstavujú, že dieťa z bruška len jemne vyberieme. V skutočnosti je to pre plod pomerne hrubý fyzický zásah. Keďže rez na maternici je čo najmenší, aby sa minimalizovalo krvácanie, bábätko sa z neho musí vytiahnuť často za použitia výrazného tlaku na hornú časť brucha matky (fundus), prípadne pomocou klieští či vakuumeextraktora. Pre dieťa je to obrovský teplotný, tlakový a svetelný šok bez toho, aby naň bolo hormonálne pripravené.

Bábätko je vonku. Už sme vyhrali ?

Len teraz začína najdlhšia časť operácie – rekonštrukcia. Všetkých sedem vrstiev sa musí postupne zašiť. Maternica sa zašíva v jednej alebo dvoch vrstvách vstrebateľnými stehmi, nasleduje rekonštrukcia pobrušnice, väziva, podkožia a kože. Celé hojenie vytvára masívne vnútorné jazvenie.

Málokto si uvedomuje, že operácia prináša aj okamžité zdravotné riziká. Aké najčastejšie akútne komplikácie pri alebo po cisárskom reze hrozia?

Pri každom chirurgickom zákroku, a obzvlášť pri veľkej brušnej operácii, pracujeme s otvoreným cievnym riečiskom. Medzi hlavné akútne komplikácie patria:

• Masívne krvácanie a straty krvi: Maternica v tehotenstve preteká obrovským množstvom krvi. Pri prerezaní jej steny môže dochádzať k výraznejšej strate krvi než pri vaginálnom pôrode, čo si niekedy vyžaduje podanie transfúzie alebo podávanie liekov na podporu zrážania a stiahnutia maternice.
• Poranenie okolitých orgánov: Keďže operatér postupuje rýchlo a anatomické pomery v gravidnom bruchu sú zmenené, existuje riziko neúmyselného poranenia močového mechúra, čriev alebo veľkých ciev.
• Tromboembolické komplikácie: Cievna zrážanlivosť je v tehotenstve prirodzene vyššia. Po operácii a následnej imobilizácii na lôžku výrazne stúpa riziko vzniku hlbokej žilovej trombózy alebo obávanej pľúcnej embólie, preto je nutné podávať injekcie na riedenie krvi a čo najskôr matku rozhýbať.
• Infekčné komplikácie: Pôrodná rana (na koži aj v hlbokých vrstvách maternice) sa môže zapáliť. Infekcia maternice (endometritída) či zapálená jazva na bruchu si vyžadujú liečbu širokospektrálnymi antibiotikami a predlžujú hospitalizáciu. Náchylnejšie na infekcie rany sú ženy s obezitou , s previsom cez ranu, ktorá sa tak ťažšie udržuje a hojí.

Aké sú potom tie dlhodobé následky, o ktorých ženy pred operáciou často netušia?

Okrem štandardných rizík každej operácie sú tu dlhodobé následky, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu života po pôrode:

• Svalové spazmy a zrasty: Rozsiahle zrasty (adhézie) v brušnej dutine môžu roky po operácii spôsobovať chronické bolesti brucha, chrbta či tráviace problémy.
• Komplikácie pri ďalšom tehotenstve: Jazva na maternici zvyšuje riziko jej prasknutia (ruptúry) pri ďalšom pôrode alebo riziko nebezpečného vcestovania placenty (placenta accreta), kedy placenta prerastie do jazvy.
• Zotavovanie: Rozhýbať sa 6 až 12 hodín po rozrezaní brucha, usmievať sa a starať sa o novorodenca vyžaduje neskutočnú dávku sebazaprenia.

Často sa hovorí, že cisárskych rezov je príliš veľa. Ako sme na tom na Slovensku v číslach?

„Na Slovensku priemerne každý tretí pôrod končí na operačnej sále – dlhodobo sa pohybujeme na úrovni okolo 30 až 33 percent. Svetová zdravotnícka organizácia pritom udáva, že medicínsky odôvodnených je len 10 až 15 percent sekcií. Sme teda na dvojnásobku. Viac ako polovica z týchto operácií je plánovaná dopredu, čo len potvrdzuje, že z chirurgického zákroku sa stal takmer bežný štandard.“

Neznie to teraz tak, že cisársky rez úplne zatracujeme?

To určite nie! Cisársky rez je nenahraditeľný, život zachraňujúci medicínsky zákrok. Sme vďační za modernú medicínu, pretože vďaka nej dnes neumierajú matky ani deti pri komplikáciách, ktoré by v minulosti boli fatálne.

Problém nastáva vtedy, keď z neho robíme voliteľný „módny doplnok“ alebo očakávame bezbolestný únik pred prirodzeným procesom. Prirodzený pôrod nie je výmysel zdravotníkov na vylepšenie štatistík. Je to anatomicky a fyziologicky najbezpečnejší spôsob, ako priviesť dieťa na svet – pre matku aj pre dieťa, ak na to nie sú zdravotné prekážky.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...