Ako vzbudiť u dieťaťa záujem o šport

V poslednom čase sa čoraz viac hovorí o detskej obezite ako o novodobom strašiaku. Jej zákernosť spočíva najmä v jej nenápadnosti. Dieťa naberie nevinné kilečko, dve, tu prídu daždivé dni, pomaly sa aj ochladzuje a už je zima. Nevadí, veď za počítačom je najlepšie… Ani si nestihneme všimnúť, ako sa naša ratolesť zaguľatila do pozoruhodných rozmerov. Nehovoriac o psychickej stránke jej osobnosti. Najlepším riešením ako takémuto stavu predísť, je vytvoriť v dieťati pozitívny vzťah k pohybu, ktorý má už našťastie väčšina v sebe zakorenený. Stačí ho len povzbudiť. Ak bude športovať z donútenia, verte, že skôr či neskôr na šport zanevrie. Takže skôr, ako ho prihlásite napríklad na plavecké preteky, prečítajte si zopár malých trikov, ktoré vám pomôžu pozitívne svojho potomka naladiť.

Motivujte ho!

V podstate nezáleží na tom, pre aký druh sa spoločne s dieťaťom rozhodnete. Základom je, aby malo radosť z pohybu. V lete mu pomôže zmysluplne stráviť čas a počas školy mu zase poskytne priestor na odreagovanie sa. Najhoršou motiváciu a zároveň aj najlepšou cestou ako so športom prestať je nútiť ho doň. Zvoľte športovú aktivitu zodpovedajúcu veku a povahe dieťaťa. Vo všeobecnosti sa pre deti hodia najmä hravé športy, relatívne nenáročné na výdrž, s možnosťou variability.

Choďte mu príkladom…

Je známe, že deti, najmä v predškolskom veku veľmi radi napodobňujú svojich rodičov. Odkukávajú od nich ich správanie, chcú vyzerať ako oni. Jednoducho chcú sa svojim rodičom podobať vo všetkých smeroch. Čo tak využiť túto prirodzenú vlastnosť v ich prospech? Spoločná pohybová aktivita rodičov a ich ratolestí pomáha podľa mnohých odborníkov odbúrať u detí nechuť k športu. Pridanou hodnotou je zmysluplne strávený spoločný voľný čas, čo môže byť zárodkom budúcich športových dovoleniek.

…alebo mu zožeňte kamaráta!

Ideálne by bolo, keby si vaše dieťa vytvorilo vzťah k športu samo. Na druhej strane, prečo mu trošku nepomôcť a nenavrhnúť pre športovú aktivitu aj kamaráta. Povedzme si na rovinu. Tiež nás nebaví behať samé, hrať samé tenis, alebo bicyklovať. Doprajte aj vašej ratolesti „parťáka“. Jednak ich to spolu bude baviť viac a vy sa napríklad môžete dohodnúť s kamarátovou mamou na striedavom strážení, alebo vození do krúžku.

Oslaďte mu to!

Dôležité je tiež pamätať na energiu. Najmä v prvých týždňoch kondícia dieťaťa nie je ideálna. Doprajte mu preto malý „doping“ v podobe zdravého cukru. Inšpirujte sa vrcholovými športovcami, vo výbave ktorých nikdy nechýba hroznový cukor. A vedia prečo. Hroznový cukor sa považuje za palivo pre mozog a svaly. Je to jediná forma cukru, ktorá prúdi v krvi a okamžite po konzumácii sa do nej vstrebáva bez zaťaženia zažívacieho ústrojenstva. Dostáva sa tak do celého tela, kde sa využíva ako stály pohotový zdroj energie. Inými slovami, hroznový cukor dodá energiu vtedy, keď ju treba. Neukladá sa zbytočne vo forme podkožného tuku, pretože telo ho okamžite po konzumácii spáli. Vyskúšajte napríklad Korunný cukor hroznový, ktorého použite je naozaj všestranné. Oslaďte ním ovocnú desiatu alebo dochuťte sviežu letnú limonádu.

Doprajte mu regeneráciu!

Veľmi dôležité, najmä v začiatkoch, je dopriať dieťaťu čas na regeneráciu. Príliš ho neprepínajte. Uvedomte si, že i napriek tomu, že je takmer každé dieťa „živé striebro“, predsa len má svoje fyzické hranice, vyplývajúce predovšetkým z jeho veku. Treba dbať na to, aby sme deťom rozvíjali takú pohybovú schopnosť, na ktorú je ich organizmus vzhľadom na vek pripravený. Potom by sa nemalo stať, že ho preťažíme, či nebodaj zraníme.

Chráňte ho!

Nech sa rozhodnete pre akýkoľvek šport, ktorý sa vykonáva vonku, nezabúdajte na účinnú ochranu proti slnku a pitný režim. Dieťa si v zápale hry neuvedomuje, že je smädné, že mu na hlavu svieti slnko aj keď je pravé poludnie. Myslite na to a zásobte ho dostatočným množstvom tekutín, ktoré bude mať stále pri sebe. Poriadne ho tiež ponatierajte opaľovacím krémom určeným špeciálne pre deti. Pokrývka hlavy by mala byť samozrejmosťou.

Dieťa nie je stroj!

Posledná rada je smerovaná najmä tým rodičom, ktorí majú tendenciu byť netrpezliví. V prvom rade sa nesnažte z dieťaťa vychovať vrcholového športovca, ak to samo nechce. V opačnom prípade by takýto nátlak mohol mať vážny dosah na jeho zdravie. Ďalej treba mať neustále na pamäti, že dieťa nie je stroj. Nemožno ho do ničoho nútiť. Ak má byť uňho pozitívny vzťah k športu dlhodobá záležitosť, je to „beh na dlhé trate“. Nechajte ho nech si samo vyberie to, čo ho baví. A keď ho to baviť prestane, dovoľte mu presedlať na iný šport. Čím bude dieťa všestrannejšie zamerané, tým lepšie. Neskôr si tak bude môcť zodpovedne vybrať ten šport, ktorý mu najviac vyhovuje.