Mastné vlasy, sople, skysnutá polievka. Ako prežiť ťažké dni na materskej

Často rozmýšľaš, ako to zvládajú iné mamy? Obdivuješ, že sa ľavou zadnou, bez pomoci druhých, dokážu postarať o deti, muža, domácnosť (psa, mačku, svokru) a ešte majú aj čas na seba?

Hovoríš si, že len ty si taká pomalá a neschopná. Nevieš pomenovať jednu jedinú oblasť, kde by sa ti darilo alebo kde by si mala spätnú väzbu, že toto robíš excelentne. Naopak, mohla by si rad za radom menovať, kde to nestíhaš. Kde si nedostatočná.

Shutterstock

Často ti v hlave rotuje veta: „ako si zariadiš, tak máš.“ Vieš, že by si si mala usporiadať čas, nájsť systém, veď všetci máme k dispozícii 24 hodín za deň, musí to nejako ísť, lenže to nedávaš. Hanbíš sa…

Ako vieš, ako to zvládajú iné mamy?

Chcem, aby si si odpovedala na otázku, ako vieš, že to iné mamy vždy, za každých okolností zvládajú. Lebo si bola na chvíľu u niekoho na návšteve? Alebo si videla nejakú fotku, ktorú zase zdieľali na sociálnej sieti?

Jediná mama, s ktorou si dennodenne v kontakte, si ty sama. O tom, ako žijú a „zvládajú“ iné mamy, vieš len toľko, koľko ti dovolia, aby si videla.

Óda na dokonalosť

Vidíš krásnu fotku koláčika? Ak si piekla aspoň raz v živote, musíš vedieť, koľko bordelu je okolo toho v kuchyni. Vidíš niekedy na fotkách rozbitú kuchyňu? Nie. Vidíš koláčik. Ku každému koláčiku nevyhnutne patrí aj bordel. To, že na fotke nie je, neznamená, že neexistuje.

Vidíš na fotke krásny západ slnka a bosé nohy detí na pláži, ale nemusíš vedieť, že kým rodinka pricestovala k moru, pasovali sa so zvratkami v aute, ktoré nikto nikdy nevyperie. Že sa stihli pohádať, kto mal na starosti dať decku kindedryl, že on meškal z práce a takmer odišli bez neho a prečo musí vždy na všetko myslieť len ona.

Vôbec nemusíš vidieť, že sú pred rozvodovým konaním a na dovolenku išli preto, aby dali dokopy svoje manželstvo. Ale môžeš si myslieť, ako im je krásne, kým ty utieraš doma deťom sople a nemáš im čo dať na obed, lebo ti skysla polievka.

Výrez závisti

Vidíš vždy len výrez. A nie to, s čím sa každá jedna rodina pasuje. Nikto nemá len slnkom zaliate dni a trblietky na tvári. No len málokedy chceme, aby druhí videli naše slzy. Naše nepodarky. Náš bordel.

Podelíme sa radšej len s tým pekným, i keby to malo vyvolať v iných ľuďoch závisť, či pocity menejcennosti. Čiastočne aj preto, že je to ľahšie, ako prijať od niekoho súcit. Súcit je niečo, čo nevieme prechovávať ani samy k sebe.

Láskavosť a súcit

Ani ty to celkom nevieš. Nemáš súcit sama so sebou, keď je ti ťažko a nemáš svoj deň. Nepozrieš sa na seba do zrkadla s pochopením a láskavým tónom. Nepovieš si nahlas: „áno, dnes mi je ťažko. Mám náročné dni. Čo by som potrebovala?“

Vyskočí ti tam výčitka: „Keby si nebola neschopná, už dávno si mohla mať napečené, aj vlasy umyté. Aj fotka šťastných detí mohla preletieť na instagrame.“ Rozprávaš sa so sebou, ako keby si bola pred tabuľou a káral ťa celý svet, hovoríš si „hanba,“ ako keď si bola malá a nevedela si prečítať riadok abecedy.

Láskavosť a súcit ale hovoria niečo iné.

Objímu ťa, keď ti je ťažko. Uznajú, že sú aj takéto dni. Povzbudia, že budú aj lepšie chvíle. Upokoja, že dnes stačí prežiť tento deň. Že si nemusíš nič dokazovať. Že nemusíš deti, manžela a domácnosť volať „fronty.“

Volajú ťa k sebe, k vlastnému prežívaniu. Pretože (skresleným) pohľadom na druhých sa zbytočne rozptyľujeme. Porovnávame. Spochybňujeme. Podceňujeme.

Čo má iný také, že to ja nemám? Čo by som za to dala, keby som mala jej povahu, vlastnosti, zručnosti? Takto ubíjame svoje sebavedomie. Namiesto toho, aby sme si povedali, že niekto to má tak, a ja to mám zase takto. A že je to celkom v poriadku.

Prejdi sa občas okolo zrkadla. Máš mastné vlasy? A nemáš dnes energiu s tým nič urobiť? Je to v poriadku. Pýtaj sa, čo by ti pomohlo. Nevieš si na to odpovedať? Aj to je v poriadku. Potrebuješ len čas. Dopraj si ho. Prídeš na to.

A už si možno prestaneš klásť otázku, ako to zvládajú iné ženy. Lebo budeš vedieť, čo potrebuješ ty.