Mamy, ktoré milujú príliš. Len nie seba

Materstvo je záležitosť, ktorá podlieha trendom viac, ako je niekedy pekné. Ak by sme chceli opísať, aké je to byť dnes rodičom, osobitne mamou, musíme si priznať, že pomerne náročné.

Úlohy, ktoré si na seba nakladáme, ak chceme robiť všetko správne – správne, v súlade s dobovými teóriami, sú tak neprimerane obrovské, že to nemusíme uniesť.

Materstvo nás nemusí zničiť. Nemusíme ísť "cez seba."

Pixabay

Milovať budeš svoje dieťa nadovšetko

Z každej strany sa na nás valia návody, ako máme svoje deti milovať a čo všetko máme pre ne robiť. Počúvame, že deti potrebujú bezpodmienečnú lásku, prijatie, rešpekt. Konzistentnú, predvídateľnú starostlivosť, aby si bábätko vytvorilo bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorá ho bude sprevádzať ako základný kameň pre všetky jeho ďalšie vzťahy v živote.

Naše materstvo je plné rád, ako dieťa čo najlepšie rozvíjať, ako ho stimulovať, ako mu dávať veku primerané podnety. A miliónov upozornení, čoho sa vystríhať, na čo dávať pozor, aby sme dieťa ochránili pred všetkými hrozbami sveta. Pred vriacou vodou, rafinovaným cukrom, múkou v párkoch, zubným kazom, obezitou, modrým svetlom z obrazoviek, tiktokom…

A s týmto brutálnym nákladom nárokov na seba sa snažíme o deti starať 24 hodín 7 dní v týždni, vždy za každých okolností byť pri tom milá, láskavá, trpezlivá, chápavá, rešpektujúca, prijímajúca. Lenže ono sa to celkom nedá. Alebo dá?

»»»»»» Prečítajte si aj: Milý manžel, potrebujem viac tvojej pomoci.

Ideál materstva nás dáva dole

Ideály sú krásna vec. No mnohé mamy to majú tak, že aj malá odchýlka od ich predstavy dokonalého materstva, ich ženie do depresívnych stavov. Napriek dôkladným prípravám na pôrod, napriek dodržiavaniu všetkých rád a odporúčaní, veci nejdú podľa plánu, lebo také už rodičovstvo je – ale oni to berú ako svoje zlyhanie. Žijú v tom, čo všetko „nezvládli.“ Kde všade „zlyhali.“

Majú presnú predstavu, aké by mali byť aj ich materské emócie. A tak si vyčítajú, keď reagujú na deti podráždene, keď občas vybuchnú a vylejú si nervy na deťoch, ktoré si to nezaslúžia. Zaslúžia si predsa milujúcu mamu, a zrejme nie je milujúca dosť, keď … sníva o tom, že tie deti niekto konečne zoberie preč aspoň na týždeň. Alebo na mesiac, lebo aj to by bolo vlastne málo.

Existuje toľko vzorných, starostlivých mám, ktoré pod chvíľou rumázgajú do vankúša, čo sú za matky, či vôbec mali mať deti. Niektoré to medzičasom aj oľutovali. Keby sa mali rozhodnúť ešte raz, veľmi pravdepodobne by do materstva nikdy nešli. Asi na to nemajú povahu, hádajú.

Čo však majú tieto mamy spravidla spoločné, nie je nedostatok lásky k dieťaťu, ale nedostatok lásky k sebe.

»»»»»» Prečítajte si aj: Žena, ktorá na seba zabudla, žije život svojho muža a detí.

Mamy, ktoré sa starajú až priveľmi

Niektoré mamy sa starajú o deti až tak veľmi, že idú „cez seba.“ Sú neustále dieťaťu k dispozícii. O potrebách dieťaťa majú naštudované všetko, o svojich potrebách nevedia nič. Zodpovedne sa snažia rešpektovať emócie svojho dieťaťa (a tiež sa od narodenia snažia, aby nikdy neplakalo), ale často nerešpektujú svoje vlastné emócie. Potláčajú sami seba. Aj za cenu, že to príde do bodu, keď sa zrútia, lebo sú vyčerpané, frustrované a strašne nešťastné.

Odpovede na to, prečo to tak je, prečo v materstve stratili pojem o sebe, o zdravých hraniciach, o svojich potrebách a želaniach, nájdu často až pomocou psychoterapie.

Tieto mamy sa musia naučiť o sebe aj také prirodzené veci, ako vnímať signály svojho tela. Zistiť, ako reaguje ich telo na rôzne podnety, na stres, keď je toho veľa. Neignorovať bolesť, ktorá upozorňuje, že sa niečo deje, že je nejaký problém. Neignorovať únavu, neprebíjať ju kofeínom, pretože aj to je signál, ktorý nám chce niečo dôležité povedať. A to, že sa už prepíname a potrebujeme oddych. Niekedy nielen fyzický, ale aj ten od detí. Niekedy si deti nemôžeme užívať práve preto, že sme s nimi jednoducho priveľa…

Osvojiť si, že všetko má svoj čas, že nemusia za každých okolností podávať výkon, že nemusia dokonale zvládať svoj život, ani emócie. Niekedy celkom stačí, keď tomu celému porozumieme. A začnú sa diať zmeny, ktoré tak veľmi potrebujeme.