Často som na svoju adresu zvykla počúvať, že sa o seba nestarám. Len preto, že som to nikdy nepreháňala s mejkapom. Nanajvýš som občas použila mascaru, ak som si bola istá, že nie je staršia ako rok. Farbu na vlasy som odmietala použiť aj vtedy, keď deti priniesli zo školy vši. Nechcela som, aby mi chémia zničila moju pôvodnú farbu a vôbec vlas ako taký. Mať pred štyridsiatkou svoje vlasy bol aj tak svojim spôsobom unikát.
Shutterstock
Staraj sa o seba!
Občas som však narážala na to, že to moje hovenie si vo vlastnej prirodzenosti, bolo iným nepochopiteľné. Moje okolie mi často dávalo spätnú väzbu, žeby to chcelo viac kozmetiky. Viac návštev u kaderníčky. Menej teplákov. Viac opätkov. Viac chodenia do spoločnosti, medzi ľudí. Možno potom človek nadobudne inú potrebu starať sa o seba, o svoj zovňajšok.
A možno práve to je kameň úrazu: starať sa o seba je pre mnohých len toto. Kozmetické, či módne okienko. Prípadne v širšom zmysle zdravý životný štýl. Žijeme v spoločnosti, ktorá je tým posadnutá. Aby sme sa cítili lepšie, musíme sa o seba starať. No málokto tuší, čo presne znamená autentická starostlivosť o seba. Že to nie je len o tom robiť iba príjemné veci alebo sa odmeňovať.
Starať sa o seba nie je vždy iba príjemné
Je príjemné napríklad chodiť na preventívnu prehliadku k lekárovi, či na mamografiu alebo dentálnu hygienu? Nie vždy, a predsa je to forma starostlivosti o seba. Dokonca aj zapnúť si v aute bezpečnostný pás alebo nezabudnúť vypiť dve deci vody je starostlivosť o seba.
“Skutočná starostlivosť o seba napomáha dlhodobému zdraviu a životnej pohode, nespočíva len v tom, čo nás uspokojí v danom momente,” vysvetľuje terapeutka Liz Kelly. Ak hovoríme o starostlivosti o seba, ide skôr o to, aby sme si vyhradili čas na veci, ktoré nám pomáhajú prežiť, na každodennej báze. Nemusí to byť ani sexi, ani zábavné. Dokonca ani príjemné.
Pri starostlivosti o seba sú dôležité konkrétne kroky za lepším dlhodobým zdravím, ktoré vám dobijú duševné, fyzické aj emocionálne baterky, či už ide o určenie si hraníc s rodinným príslušníkom, ktorý k vám vždy chodí bez ohlásenia, vypnutie upozornení na nové emaily po pracovnom čase, či predsavzatie chodiť spať skôr a neponocovať v snahe nahradiť si stratený voľný čas (fenomén známy ako spánková prokrastinácia), píše Liz Kelly vo svojej knihe Táto kniha je lacnejšia ako terapia.
“Svoju energiu, trpezlivosť a celkovú duševnú pohodu môžete vnímať ako peniaze na bankovom účte: niektoré aktivity vám ho redukujú, zatiaľ čo vďaka činnostiam spojeným so starostlivosťou o seba váš účet porastie.”
Ak však budeme mať potrebu dávať ostatným (lebo chceme byť dobrými rodičmi, dobrými partnermi, dobrými členmi rodiny, dobrými priateľmi, atď) a zabudneme dať seba na prvé miesto, budeme v dlhodobom mínuse. Nemôžeme sa postarať o iných, ak sa najprv nepostaráme o seba. Najskôr je treba vždy nasadiť kyslíkovú masku sebe, až potom môžeme myslieť na ostatných.
Nielen nový očný tieň a kabelka znamená starostlivosť o seba. Môže to byť dokonca iba a len hlboký nádych, keď čakáme v dlhočiznom rade v potravinách. Alebo keď si vyhradíme päť minút na vypitie pohára vody v zúfalých časoch, keď sa cítime ozaj preťažení.
Starostlivosť o seba je aj to, keď si doprajeme oddych a nečinnosť namiesto toho, aby sme sa prekonávali, viac na sebe “zamakali,” odškrtli čo najviac úloh zo zoznamu. Starostlivosť o seba nie je niečo, čo si musíme zaslúžiť za to, že sme boli super produktívni. Ak si vážim samu seba, dovolím si vypnúť bez ohľadu na “to do listy.”
Starostlivosť o seba je aj pravidelnejšie stravovanie, pohyb (všetky fyzické aktivity, vrátane práce v záhrade, upratovania domu, chôdze), spánok a odpočinok. Starostlivosť o seba je aj to, keď si poviem, že môžem ísť do postele bez toho, aby som si to najprv zaslúžila, tým, že upracem kuchyňu. Odpočívať môžem aj tak, že si oddýchnem od povinností. Od elektroniky. Od stretnutí s ľuďmi, ktoré mi nevyhovujú. Od nákupu vecí, ktoré nepotrebujem.
Starostlivosť o seba môže byť čítanie knihy, počúvanie podcastu, online lekcia nejakej novej zručnosti. Môže to byť meditácia aj návšteva terapeuta. Môže to byť trávenie času v prírode alebo s veriacim spoločenstvom. Môže to byť modlitba, spev, tanec. Môže to byť vytvorenie rituálu, ktorý spríjemní ráno, hoci bude znamenať vstávať o pätnásť minút skôr, aby sme si ho mohli dovoliť (napríklad vychutnať si rannú kávu a prečítať si pri tom noviny). Môže to byť položenie si otázky: čo by som v tejto chvíli potrebovala? Môže to byť položenie si otázky: čo musím urobiť, aby bol dnešok dobrým dňom?
More a červené tenisky. Najprv materská dovolenka na chorvátskom ostrove, ktorá sa pretiahla na osem rokov. Medzičasom presun rodičovských aktivít na pevninu s dynamikou, akú prináša život po strate blízkeho.