Keď má moje dieťa narodeniny, mám sviatok aj ja

Včera malo moje najstaršie dieťa narodeniny. Mia má 11 rokov. Jasné, že oslavu s tortou, babkou, dedkom a párty pre kamarátky máme na pláne až niekedy cez víkend. No vždy bývalo našim zvykom – presne v deň narodenín, aj uprostred pracovného týždňa, niečo milé, malé, veselé, spoločné.

Včera bol utorok a ja som netrpezlivo čakala, že príde zo školy a poobjímame sa pri malej piškótovo-smotanovej tortičke, ktorú som jej len tak na utorok šupla do chladničky.

Neprišla. Len mi pípla správa so smajlíkom, že ide s kampškami do cukrárne, a potom na hrad. S kamoškami. Prišla až večer. A ja som prvý krát v živote pocítila, že už nie som a nebudem prvou zastávkou v jej narodeninovom dni.

Celé poobedie som si listovala albumy s fotkami. Od tej prvej z pôrodnice. Teda ešte skoršej s tým veľkým bruchom pri maľovaní nášho novo-prenajatého bytu.

Bola som úplne nepripravená na tento nával emócií. Mám doma tínedžera. A hoci sa mi chce trochu plakať, v tej záplave spomienok sa usmievam – lebo si uvedomujem, že som to celé zvládla.

Aj mama má narodeniny

Zrazu mi pípne správa od kamarátky:
„Všetko najlepšie k 11. rokom materstva! Ty si dnes tiež oslávenkyňa.“

Odložím osmrkané vreckovky a poviem si – áno! Presne tak.
Veď aj ja mám dnes svoj sviatok. Jedenásť rokov som mamou. Jedenásť rokov nepretržitého rastu, výziev, nevyspatých nocí, smiechu, hnevu, objatí, plaču aj zázrakov.

Veď to ja som to dieťa nosila pod srdcom, porodila ho, dojčila, držala v náručí, keď plakalo, keď sa bálo, keď zlyhalo. Ja som sedela na urgente, keď si zlomilo ruku po páde z preliezky. Ja som bola ten tichý svedok všetkých jeho „po prvýkrát“. A teraz ju pomaly vypúšťam k samostatnosti…. odpája sa. A to je správne.

Otvorila som si šampanské

So zvlášnou emóciou, že už nie som tou prvou, kam beží zo školy. Ale s hrdosťou na to, že sme prišli až sem. Že som bola od začiatku pri tom, ako vyrástlo a ide v ústrety svojmu vlastnému životu, vlastným vzťahom.

Zvládla som ďalší rok. Ďalší rok lásky, starostí, rastu, vytrvalosti. Ďalší rok, v ktorom som bola mamou – a to nie je málo.

To najväčšie darčeky už máme

Deti sú najväčší dar, ktorý sme dostali. Ale dnes si dovolím povedať aj niečo iné:
Byť mamou je aj dar, ktorý sme dali samy sebe. Učí nás, kto sme, čo dokážeme, a ako obrovské je naše srdce.

Tak dnes si potichu prajem aj ja.
Za všetky mamy, ktoré robia každý deň zázraky.
A ak vám to ešte nik nepovedal – všetko najlepšie k vašim rokom materstva! 🌷

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...