Minule som sa tak zamyslela a začala som hodnotiť: tridsaťpäť preč, a čo? Nie je zo mňa ani svetoznáma „celebrita“, ani úspešná spisovateľka bestsellerov. Liek na rakovinu už určite nevymyslím, a dokonca sa o mňa nestará ani vlastný tréner a psychoanalytik.
Ani žiadna supermatka a supermanželka zo mňa zjavne nebude, lebo niekedy len s vyplazeným jazykom cválam medzi práčkou, kuchyňou a zamestnaním.

Najlepšie roky fuč
a tie som strávila, bože, prevažne rozhovormi na pieskovisku o tom, ako papá a čo už vie a slovná zásoba sa mi v tej dobe scvrkla na potrebné minimum: pekne papaj, spinkaj, ty si krásny chlapček /to nie manžel, samozrejme/ a podobne…
Vtedy mi to došlo: ONI sú na vine. Všetci! To je určite preto, lebo nemám čas na vlastné záujmy a kariéru. Zbalila som teda muža a deti a poslala som ich potešiť babičku…

Vraví sa, že práca je najlepšia terapia – tak som sa zhurta pustila do toho. Kozmetička, nahodiť natáčky a už to išlo… Koberce, záclony, koláč, skrine… Frčala som na „akčnej vlne“ treťou kozmickou rýchlosťou. O pár hodín som mala všetko. Koláč na stole, „vylízaný byt“, upravené vlasy. Slávnostne som si sadla za PC a šla som začať NOVÚ, ZAUJÍMAVEJŠIU etapu môjho života: kariéru úspešnej matky spisovateľky.
ALE!!!!
Invencia nikde. Vždy som mala plnú hlavu nápadov, keď som za pochodu musela riešiť krízové stavy v detskej izbe, popri praní vymyslieť niečo – HOCIČO – na večeru a ešte som sa mala s láskou venovať manželovi.
Teraz na mňa dýchal superčistý byt svojou prázdnotou a všade to ticho.
TICHO.
Nenapísala som NIČ.
A strašne som si želala, aby sa už vrátili
Zrazu akoby sa vo mne zažali všetky svetlá. Z chodby sa prirútil môj mladší syn, ústa sa mu nezavreli a behal hore dole po byte ako živé jojo, vláčil svoje veci a hračky a trúsil koláč na moje vyčistené koberce.
Potom sa vo dverách objavil ON – aj po 15 rokoch ma vždy poteší, keď príde domov a ja ho zbadám vo dverách. Za pol hodinu, keď som nám niesla kávu a prekračovala som synove topánky a bundu, práčka mala svoju novú dávku a z detskej izby šli zvuky, pri ktorých slabším povahám tuhne krv v žilách.
Niekde vzadu v hlave som už vedela, že práve TOTO, tento čas je môj najkrajší bestseller.
A čo vaše bestsellery, priatelia?

Ja tu tiez v tichu tukam volaco do pocitaca, … ale idem zavolat tym mojim skorcom, ktori su od vcera u babicky 🙂
Aj ja sa vždy trasiem od nedočkavosti kedy už moje dve baby pôjdu k babke, ale potom zrazu to zvláštne ticho. A už to ide ,chytím telefón a volám mame…