Čas pre seba. Ako si ho nájsť, keď ste rodičia

Čas pre seba si po narodení bábätka treba plánovať. Nesmieme ísť bokom len preto, že sme rodičia.

Často nám hovoria, že ak sa chceme dobre postarať o svoje deti, musíme sa vedieť najprv postarať o seba. Na 90 % príde k tomuto návodu aj príklad s kyslíkovou maskou z lietadla, aby sme to lepšie pochopili.

Veď viete. Matka, ktorá je sama vyradená z prevádzky, len ťažko zachráni svoje dieťa. Ak nemá naplnené svoje potreby, bude šťastná a spokojná, že trávi čas len s bábätkom?

Rodičovstvo nás vracia do vlastného detstva

„To, ako sme zažívali našu vlastnú výchovu v detstve, priamo ovplyvňuje to, akými rodičmi sa staneme,” tvrdí psychoterapeutka a odborníčka na rodičovstvo Joanna Fortune. Je autorkou niekoľkých publikácií “Lepším rodičom za 15 minút denne.”

Joanna Fortune je presvedčená, že neexistuje lepší spôsob, ako si uvedomiť, že máme nevyriešené problémy z detstva, ako stať sa rodičom: “Keď totiž začnete čeliť každodenným požiadavkám a potrebám malého dieťaťa, vaše vlastné nevyriešené problémy vyplávajú na povrch, a ak ich nebudete riešiť, ovplyvnia kvalitu vášho rodičovstva.”

Je však dosť možné, že ich naozaj nevyriešite, ak nebudete mať čas na seba. Nebudete mať na „introspekciu,“ teda pohľad do vnútra, čas, ani priestor. Nielen prvé týždne a mesiace môžu byť vyčerpávajúce. Celý prvý rok rodičovstva je jednoducho „makačka.“ Niekomu trvá aj 18 mesiacov, kým jeho hormóny znova „prídu k sebe.“

Ach, a do toho je tam ešte aj ten partner, že?

Nezabúdajme na partnera

Či chceme, či nie, príchod dieťaťa sa podpíše i na partnerskom vzťahu. Vďaka dieťaťu, ako novému elementu v našom doterajšom fungovaní, si prejdeme zmenou. Buď nás narodenie dieťaťa zblíži alebo vzdiali.

Množstvo párov po troch rokoch od narodenia dieťaťa hovorí o nespokojnosti vo vzťahu. No nikto z nás nechce byť nespokojný, keď sa rozhoduje byť rodičom.

Hoci sa môže zdať, že dieťa je pánom vašej domácnosti, „vy a váš partner ste to lepidlo, ktoré to celé drží pohromade,” pripomína klinická psychoterapeutka.

Kto drží pokope mňa, kto drží pokope nás?

Nestraťme svoju identitu

Vo svojej praxi sa terapeutka často stretáva s rodičmi, ktorý majú dojem, že stratili predstavu o tom, kým – akou osobou – boli pred tým, ako prišlo na svet ich dieťa.

Starostlivosť o vzťahy, priateľstvá a vlastnú identitu, ktorá presahuje rodičovstvo, nám prospieva oveľa viac, ako keď sa sústredíme výlučne na dieťa, s ktorým trávime 24 hodín denne 7 dní v týždni.

“Keď sa budete starať o svoje nerodičovské ja, pomôže vám to byť rodičom, akým chcete byť, pretože lepšie zvládnete každodenný stres spojený s rodičovstvom,” radí Joanna.

Veci, ktoré nám prinášajú radosť

Kým známa odborníčka na upratovanie, Marie Kondo, radí ľuďom dať preč tie veci, ktoré im už neprinášajú radosť, odborníčka na rodičovstvo sa snaží ľuďom pripomenúť, aké veci im robia radosť. Alebo robili radosť, ešte kým nemali deti.

Napíšte si zoznam 5 vecí, v ktorom bude napríklad plávanie, beh, futbal, golf, maľovanie, večera s priateľmi, káva v kníhkupectve, masáž tváre, kaderníčka, manikúra…, radí Joanna.

Potom si položte otázku, kedy ste tieto veci robili naposledy. Dokážete si vyhradiť čas na to, aby ste sa každý týždeň mohli venovať aspoň jednej z nich? Ak to nedokážete, hovorí Joanna, spýtajte sa sami seba, čo je potrebné zmeniť alebo prenastaviť, aby to šlo.

Ako si naplánovať čas pre seba?

Terapeutka medzi tipmi uvádza ako príklad rande s partnerom raz za týždeň alebo dva, kde nebudete hovoriť len o deťoch, ale hlavne sa baviť, zabávať.

Prípadne choďte von s kamarátmi alebo inými členmi rodiny, zatiaľ čo doma zostane druhý rodič a potom sa vystriedate, aby mal aj on čas pre seba. Alebo choďte na prechádzku hoci aj sami. Je to celkom iný zážitok ako tlačiť pred sebou kočík, navádza Joanna.

Ak máte šťastie, že máte osobu, ktorá si ochotne vezme raz za čas vaše deti na víkend alebo na noc, využite túto ponuku. Dohodnite si tento “off” rodičovský čas vopred, aby ste si naplánovali kvalitný oddych, píše Joanna.

Ak sa čas pre seba komplikuje

„Ľahšie sa to radí, ako urobí,“ myslí si mama, ktorej budeme hovoriť Klára.

„Keď vidím, že u susedov už znova parkuje auto starých rodičov, ktorí prídu na týždeň robiť animátorov vnúčatám, viem, že ich rodičia si za ten čas zariadia wellness alebo len na štyri hodiny odídu do záhradného centra. Bez detí. Vtedy závidím, lebo moji rodičia bývajú vo vedľajšej dedine, ale ledva prídu raz za mesiac na dve hodiny. Starajú sa o svojich rodičov, sú viac ako vyťažení, nemajú ani vlastný život. Nielenže sa teda neponúkajú, že by si zobrali vnúčatká, ani by mi nenapadlo, aby som im ešte pridávala. Ani v rodine, ani medzi kamarátmi, nie sú „ochotníci,“ ktorí by sa hlásili do služby. Musíme to zvládnuť iba my s manželom a rande či romantika znamená stretnúť sa spolu aspoň v čase, keď deti spia,“ konštatuje.

„Nájsť si čas pre seba je niečo, čo sa ešte stále učím. Doma som mala vzor mamy, ktorá nikam nechodila, len sa starala o nás, o deti. A nebola spokojná. Často vybuchovala a sťažovala sa, že na nič nemá čas. Vlastne je to veľmi podobné aj dnes, keď opatruje starých rodičov a sťažuje sa, že nemá kedy ísť ani k lekárovi. Priznám sa, že niekedy sa na ňu hnevám. Nielenže sa nemôžem obrátiť na ňu s prosbou o pomoc, ani neviem, ako to mám robiť sama. Je to akoby také generačné trápenie a mojou úlohou je z toho sa vymaniť. Aby som svojim deťom dala príklad zdravých hraníc a toho, že sa viem postarať o seba. Aj o nich.“

Prečítajte si aj: Mama, ktorá na seba zabudla, žije život svojho manžela a detí.