Kurz pre muža: Ako sa postarať o ženu (4)

Ktorý muž nechce bodovať u svojej manželky? No taký, ktorý už zažil veľa sklamaní, a povie si:

„…..už to nemá význam, ju neuspokojí asi nikto. Spravím to, raz ono, a aj tak mi to ofrfle či skritizuje. Nič jej nie je dobré! Kto sa má v nej vyznať?…“

A tak, muž po niekoľko ročných pokusoch to vzdá skôr, než by prišiel na to, v čom je problém. Žena veľmi rýchlo pochopí, že ak chce prežiť, musí sa o seba postarať sama. A ako tak roky plynú, z manželov sa stanú „spolubývajúci“, ktorí majú spoločné deti, úvery a ďalších pár drobností. 

Vzájomná diskvalifikácia

Niektorí o tom hovoria ako o ochabnutí v láske,  alebo manželská kríza. Ja tomu hovorím vzájomná izolácia a diskvalifikácia.

Prečo? Jednoducho preto, že z jedného sa stáva dva. Ľudia, ktorí sa chceli zjednotiť v jedno sa osamostatnili a každý z nich si hľadá vlastnú cestu, ako prežiť v manželstve, popri tom druhom. Dve indivíduá! Už si prešli fázou očakávania, kde jeden mal očakávania na toho druhého, aby sa oňho postaral, ale nejako to nefungovalo. A preto teda, urobil „krok vpred“ – prestal už očakávať, a radšej sa o seba postaral sám. A tak, dvaja ľudia, žijú pri sebe úplne osamotení.

Ako teda z toho von?

Toto chceme? Určite nie! Ako teda z toho von? Veľmi jednoducho. Skúsim nadviazať na to čo už bolo povedané v predchádzajúcich troch kurzoch pre muža, ako aj na kurzoch pre ženu.

Som tu pre teba

Základ je nastaviť sa, na to, že vašou starosťou je starosť o vašu manželku. Jej je prirodzenejšie sa starať o iných ako vám, preto je dôležité, aby ste si vy vytvorili návyky starostlivosti o manželku.

Tým, že chodíte do práce, ste sa ešte nepostarali o manželku, postarali ste sa o živobytie pre vás všetkých. To nestačí. Chce to viac. Chce to činnosti, ktoré sú veľmi dôležité iba pre vašu manželku – napĺňanie jej potrieb. 

 

Čo potrebuješ?

Kto z nás môže povedať, že pozná svoju manželku? Veď mi nepoznáme ani seba samých a nie to ešte manželku!

Posudzujeme toho druhého na základe toho čo vidíme a počuje z vonku. Prehodnotíme to, dáme tomu nejaký pre nás logický význam a úmysel a – je to tu – máme vytvorený obraz našej manželky. Lenže mám pre vás zlú správu – tento obraz manželky je úplne iný človek, ako ten, s ktorým žijete! Človeka spoznávame len z časti a len z časti sa nám dáva spoznať. Manželku máme možnosť spoznávať, a máme na to celý život, aby sme ju spoznávali a aj to nám bude málo, aby sme ju spoznali úplne. 

Preto odporúčam, aby to, čo si myslíme, že potrebuje naša manželka, sme zahodili za hlavu, a radšej sa jej spýtajme. Buďme zvedaví a majme pre ňu veľké ucho. Ono, aj to čo potrebuje vaša manželka sa časom mení, a preto treba byť pozorný, aby sme neprehliadli nejaké zmeny. 

 

Menej a pravidelne je viac

Možno, že máme predstavu, že musíme urobiť pre ženu niečo výnimočné. To je omyl! Môže sa za tým skrývať taká mužská ješitnosť – túžba oslniť a zažiariť – a to je skôr naša potreba, ako potreba manželky.

Druhý nedostatok je to, že to nemáme často po ruke. Ísť na drahú dovolenku, aby sme urobili radosť manželke je nákladné a často sa to aj minie účinku. Alebo jej kúpiť nejaký fajnový darček, môže vyzerať, ako myslíte na manželku, a nakoniec si to vaša manželka ani neocení. To čo máme po ruke sú práve tie malé prosby s pomocou, ktorými nás oslovia. Nebuďme hluchí, lebo potom to budeme musieť dolovať z našich manželiek, že s čím potrebujú pomôcť. 

Ak sa vám podarí si s manželkou nastaviť pravidelný čas na komunikáciu – predovšetkým dialóg – máte tam veľký priestor na poznávanie túžob a potrieb vašej manželky. Už len to správne uchopiť do rúk, a môžete pracovať na šťastí vašej manželky.

Sú muži, ktorí tvrdia, že  sa starajú o manželku, ale ona si to vôbec neváži. No ak, by sa naozaj starali, tak by ich manželky určite neboli nešťastné a frustrované. Muži, skúmajte, či sa naozaj staráte o svoje manželky podľa jej vzoru, alebo podľa vzoru svojho.  

Ešte príbeh na koniec:

Boli dve veľmi pekné sestry – dvojičky. Jedna sa vydala za obuvníka a tá druhá za kráľa. Ako tak roky plynuli, sestra ktorá žila s kráľom chradla a tá u obuvníka rozkvitala do krásy.

Keď si to kráľ všimol, že obuvníkova žena je krajšia ako tá jeho, vymenil si ich. A po rokoch, obuvníkova vymenená žena rozkvitla do krásy a tá kráľa vädla. Prizval si teda kráľ obuvníka a vyzvedal sa, ako a čo robí, že tie ženy pri ňom rozkvitajú.

Obuvník sa zamyslel a povedal: „…kráľu, neviem ti povedať, čo zvláštne robím. Snáď len to, že takto každý deň po práci, si sadneme, a rozprávame sa až do večera….“