Lepidlo

Zložka prvá – rozhodnutie

Spoliehať sa na to, že už som ho raz urobila, by mi bolo často na figu. Borovú, drevenú alebo aj živú, to je jedno. Nepomohla by mi a nášmu vzťahu ani náhodou. Fakt, že som sa pre teba rozhodla pred vyše osemnástimi rokmi s plným vedomím, zodpovednosťou, odhodlaním a nasadením, s radosťou a troškou obáv, ktoré k tomu patria, je vec jedna. Stále z toho ťažíme, z toho nášho „áno“ a pociťujeme ho ako dôležitý moment.

Druhá vec je, čo sa deje denne tu a doma, keď dni zovšednejú a keď niekedy okamihy, situácie a rozhovory sa dejú prirýchlo. A ja musím cieľavedome obchádzať náš dom a tam, kde vidím puklinu, zalepiť. Nakoniec: je to jedno, ktorý z nás to práve zbadá. Oprava je nutná. A niekedy to ani nemusí ísť do stavu, kedy je nutný zásah. Dať novú maľovku či postaviť na stôl vázu s kvetmi je rovnako dôležité pre nás oboch, pre náš domov, pre náš vzťah. Prevencia je lepšia ako represia.

Lepiť vzťah znamená rozhodnúť sa stále pre teba. Tak, ako ráno otvorím oči a ďakujem, že si tu. Už len preto, lebo v polospánku cítim, ako ma hladíš a nežne prebúdzaš. Ako viem, že kým sa ja vyhrabem z postele (tú akademickú desaťminútovku mi denne dávaš ako dar), ty už sedíš v kuchyni a natieraš haldu krajcov. Rozhodol si sa. Pre mňa. Mohol by si si natrieť len pre seba a povedať, že sa musíš dobre oholiť. Aby som ten zvyšok urobila ja. Vždy, keď ťa takto vidím, je mi jasné, kam musím tú svoju kvapku na upevnenie stability nášho vzťahu dať ja. Bozk, pohladenie a ako dobrý vojak Švejk kráčam do terénu našich rušných rán. Postielam, varím, periem… píšem ti sms… rozhodujem sa znovu, pre teba…

Jednota, čo drží pevne

Lepiť znamená stálym rozhodovaním utužovať svoju jednotu. My dvaja patríme k sebe. Na nás dvoch záleží v prvom rade, ako pevná bude. Čo pre ňu robím? A čo ju rúca?

Už sme sa na tom otĺkli niekoľko krát. Keď som ťa nepodržala pred deťmi. Ako sa nám to spočítalo nielen na komunikácii s nimi, ale aj medzi nami. A tak znovu, situácia sa núka denne, pri toľkých puberťákoch je reparát otázkou hodín. Rozhodujem sa pre teba. Lebo s tebou súhlasím. Lebo s tebou chcem tvoriť jednotu.  „Počuj, ocko má pravdu. Takto to robiť nebudeš. Dohodli sme sa do pol deviatej, teraz sa zbalíš a odpochoduješ do postele. Samozrejme, že hneď. Trváme na tom obaja, takže tam je tvoja izba a vieš, čo máš robiť.“

Byť jedno je niekedy fuška. Niekedy už len tým, že ty reaguješ chlapsky a ja žensky. A musíme uhrať výsledok, ktorý nás nezahanbí ako tím.  S deťmi to je niekedy hlučné, ale vieme to. Horšie je to ustáť oproti tým, čo sú zvonku. A niekedy ešte horšie vtedy, keď ty tu nie si a ja ťa mám zastať. Trebárs pred mojou mamou. Alebo pred kamoškou, ktorej sa moc nezdáš. Zlepiť teraz znamená obhájiť naše farby.

Lepidlom sa nešetrí…

Zlepiť znamená veľa. Napríklad to, že tú prvú sms-ku ráno nenapíšem štyrom kamoškám, čo ako s nimi super vychádzam a sú mi ako sestry, ale tebe. Lebo ty si u mňa prvý. Zlepiť znamená, že si ten posledný kúsok koláča z nedele podelíme, aj keď ty mi vždy necháš viac šľahačky. A ja ti dám oblízať z nej moje prsty.

Zlepiť znamená, že ma necháš spať, keď vidíš, že padám dolu nosom, aj keď sa ti žiada nežný večer…  alebo aj to, že ja vytriedim nenávidené úradné fľajstre a odložím ich do fascikla skôr, ako to zvykneš urobiť ty. Dať navyše, čo nemusím. Lebo mi náš vzťah za to stojí. Lebo si obaja za to stojíme. Ty mne a ja tebe.

Lepidlo do vzťahu patrí. Aby sme držali spolu. Nám dvom na tom napriek x potknutiam záleží. Ale: tie potknutia sú úžasné. Dávajú nám šancu a tisíc možností…. ako lepiť.

(8 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...