Moja mama sa nechce stať babkou

Lucia 23

Asi každá to poznáte: Pobúrené hormóny a každý okolo Vás je tehotný :o) Vy máte dokonalý prehľad o priebehu tehotenstiev všetkých svojich tehotných príbuzných a kamarátok a samozrejme poznáte aj dátumy narodenia ich ratolestí.

shutterstock

Keďže budem mať v decembri 27 rokov, vyše 2 rokov som vydatá a veľmi rada mám malé ale i tie väčšie detičky, materinské pudy sú už načisto prebudené a pomaly si začínam uvedomovať, že mi začali tikať biologické hodiny.

A ako si povie každý „zodpovedne uvažujúci človek“; ten pravý čas na počatie nie je tesne po svadbe, ešte treba stihnúť to, vybaviť ono, splatiť dlhy, ísť na dovolenku, kúpiť si auto, kúpiť nábytok do bytu, urobiť kariéru, z tých veľa peňazí si už kúpiť dom, zasa platiť pôžičky a potom ešte ďalšie nové auto, každý rok dovolenku k moru… atď.

Až sa nakoniec zbadáte, máte 40 a začnete sa napchávať kyselinou listovou,

vitamínmi a začína kolotoč okolo chodenia po vyšetreniach, aby ste nakoniec mohli aj Vy mať bábätko.

Pýtate sa: „No a čo tým chcel autor povedať?“

… asi to, že aj ja spejem k takémuto spôsobu života, a zatiaľ si to uvedomujem.

Vyštudovala som vysokú školu, hneď po škole som nastúpila do práce, rok po škole som sa vydala s tým, že ešte chvíľku pobudnem v práci a pôjdem na materskú.

Pretože som nikdy nemala prácu v mieste bydliska a na dobu neurčitú, hľadala som si prácu doma. Konečne som našla.

Ale počas týchto 3 rokov som „dôkladne upozorňovaná“ svojou zodpovednou mamou o zlej sociálnej politike štátu, o neistote, dostávam prednášky o plánovanom rodičovstve, že máme mať rozum, aby nás náhodou nenapadlo z nej urobiť babku, lebo ona sa na to navyše vôbec necíti (v 50-ke).

V našej rodine je slovo bábätko TABU

Nakoniec to dopadlo tak, že slovo bábätko je v našej rodine už veľmi dlho (okrem môjho manžela) TABU. Vôbec to nechápem – všetky ženy naokolo (aj mamy mojich kamarátok) v jej veku sa netaja tým, že by chceli mať už vnúčatká.

Ak náhodou pestujem bábo niektorej svojej sesternice, len mi povie: „Nie že sa vzhlédneš!!!“ Takto to bolo opäť včera, na čo som jej neviem po koľký krát „odštekla“ – NESTARAJ SA!

Ale pri mojej povahe to zrejme nestačí, pretože ani v puberte som nebývala protivná a vždy som bola poslušná vydrezúrovaná a počúvala som rodičov na slovo.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (6 hlasov, priemerne: 2,30 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Prosím ťa, maj detí koľko chceš, ak bude mať problém , že tvoja mama nechce byť babku, nemusia ju poznať. Milá Lucia , ak si si nevšimla, tak žiješ svoj život a čo sa týka tehotenstva, máš najvyšší čas. Vypočítam ti to. Keby si teraz otehotnela, tak prvé dieťa budeš mať v 29 rokoch. Druhé dajme tomu o 3 roky neskôr, teda v 32 rokoch.Pridaj si 24 rokov, aby to mladšie vyštudovalo vysokú školu a máš 56 rokov. Takže žiadna mladica. A kým ti donesú tebe vnúčatá …Držím ti palce a veľmi to neodkladaj, každé 5 manželstvo je u nás neplodné, mysli na to!

  2. Ahoj Lucia, skutocne neviem pochopit tvoju maminu, lebo aj nasi rodicia oboch stran sa neuveritelne tesili ked sme im oznamili, ze cakame babo. Moji sa sice trosku obavali ako to zvladneme, ale v podstate nepadlo ani jedno negativne slovo a teraz by maleho nepustili z ruk (ako moji rodicia, tak manzelovi). AKo povedala Miska, je to tovj zivot s tvojim manzelom. Ja som bola tiez vychovana tak, ze som musela posluchat na slovo. Ale ked uz som raz vydata, tak mam novu rodinu a nase rozhodnutia s manzelom su prvorade. Asi by som nepristupovala k tomu tak radikalne, ze ked nechce tvoja mamina vnuca, tak ho nespozna, to nerobi dobrotu a akurat stresuje. Ale pokial skutocne chces dieta (ako sme my zistili s manzelom, tak vhodnejsia doba ako je onen okamzik nikdy nebude, vzdy nieco bude a tako si pisala nidky by to neskoncilo), tak ho maj bez ohladu na okolnosti, lebo vzdy sa postupne situacia vyvinie tak, ze ten malicky uzlicek stastia potlaci do uzadia vsetky starosti, problemy a uz sa nezdaju az take dolezite a urgentne.

    Prajem ti vela stastia a hlavne aby si mala tolko radosti z dietatka ako mame my s manzelom.

    P.S.: Poznam kamaratky,ktorych rodicia sa najprv rozculovali a nadavali ze otehotneli (samozrejme v inej situacii ako si ty) a nakoniec najviac rozmaznavali vnucatko.

  3. pripajam sa k miske… ja mam 27, trosku neplanovane som pred rokom otehotnela (hoci sme s teraz uz manzelikom vedeli, ze sa chceme co najskor vziat a ze sme stvoreni pre seba a pre rodinku) a nelutujem ani jednu minutu!!! manzelikova mama hned povedala, ze mame, co sme chceli a ze to je koniec nasim karieram a ze ona sa nebude starat atd.. tym v mojich ociach hlllboko klesla a teraz je jej vnucka jediny zmysel zivota a mam ju u nas nasackovanu kazdu sobotu… moja mama to zobrala uplne inak, je to prve vnucatko v rodine a vsetci sme stastni a malu vsetci obklopujeme laskou. ja som spat v praci (mala ma pol roka) a o dcerku sa stara moja mama (ma rodinny dom, velky dvor a zahradu, macku a psa a mala sa tam citi vyborne)… vzdy, ked pridem z prace, tak sa vsetci tesime, ze sme spolu a venujem sa malej az kym vecer nezaspi.. takze moja rada: neodkladaj to, teraz mas najlepsi vek na materstvo a najma ak to ty citis, tak si pripravena a nikto ti nemoze kazat, co mas robit a co nie… a ak nechces, aby tvoje dieta bolo jedinacik, tak to je druhy dovod, preco to neodkladat… TY budes matka a nie tvoja mama…

    a co sa tyka politickej a financnej situacie: ak ste na to dvaja, tak sa to da zvladnut…

  4. Možno má Toja mama strach stať sa babkou, je to taký životný zlom, ktorý u nás mnoho žien ešte bohužiaľ v očiach okolia posunie “do starého železa”. Možno by namiesto “Nestaraj sa!” pomohlo sadnúť si s mamou medzi štyrmi očami a porozprávať sa. Skús sa vžiť do jej situácie, zisti, čo ona považuje za problém, vysvetli jej ako to cítiš a vnímaš Ty a spolu určite nájdete riešenie – mama Ťa má určite veľmi rada a nechce Ti zle. Niekedy sa musíme stať “mamami svojich mám” aby sme zistili, čo ich v skutočnosti trápi a prečo reagujú tak ako reagujú. Držím Ti palce.

  5. Aj ja sa pripajam, tiez budem mat v decembri 27, ale uz mam dvoch syncekov. Obidvoch sme si s manzelom naplanovali. Aj skolu som si dokoncila, aj robotu som mala, vsetko. A nikdy som to neolutovala. Mohla som si povedat, ze este chvilu pockam, ale dokedy? Presne tak by to dopadlo, este to a ono a nebol by potom cas. A som si povedala, ze co keby som mala mat nejaky problem s otehotnenim, tak to aspon stihnem do urciteho veku vyriesit. Prvy syn sa mi narodil, ked som mala mat 24. Manzel je starsi 5 rokov, takze aj pre neho bol uz najvyssi cas. Rodina je to, co sme vzdy chceli a az teraz sme stastni. Moji rodicia, tak ako aj Tvoji (aj ta ista vekova kategoria) boli z toho hotovi, ze ako dokoncim skolu a tak, ale ja som mala vzdy svoju hlavu a robila som,co som chcela ja, teda aspon po gymply. Jednoducho som im oznamila, ze cakame babatko. Teraz by boli so svojimi vnukmi najradsej kazdy den. Myslim, ze aj Tvoja mama zmeni nazor, ked bude to malicke na svete a Ty necakaj na nic. Lebo cas leti. Drzim palce.

  6. Lucia, tiež mi pripadá názor tvojej mamy tak trošku necitlivý a egoistický, len aby si z nej náhodou nespravila “starú babbku a ona by ti musela varovať vnúčatká a ešte k tomu je dnes všetko také drahé…..” Verím len, že to ako tvoja mama myslí s tebou dobre a uvedomuje si aká je dnes situácia ťažká. Lenže ak by sa takto choval úplne každý, tak na Slovensku nebudeme mať o chvíľu žiadne deti. Skús sa s ňou porozprávať. A nie je to náhodou tak, že sa mama bojí, že u nej budete bývať aj s dieťaťom? A je tu ešte jedna možnosť, tak ako sa búria hormóny tebe, tak sa môžu búriť aj jej, v jej veku môže byť aj v prechode, nie?A opýtaj sa jej, kedy by jej láskavo vyhovovalo mať vlastné vnúča, v akom jej veku a či si je istá, že by ho ešte vládala udržať na rukách?!

  7. Celkom to chápem Lucia. Keď sa mne podarilo trocu neplánovane otehotnieť počas VŠ, naši to niesli veľmi ťažko. Okrem toho ich to hodilo do novej pozície “starý rodič” a to bolo pre nich veľmi tvrdé. U nás bola atmosféra tiež takto ladená, ako je popísané v článku, mám mladších súrodencov, takže je to trochu pochopiteľné. Našim na tom ešte pridával fakt, že im pri pôrode zomrelo bábetko, môj brat. Takže keď sme oznámili, že čakáme druhé, síce sa potešili, ale zároveň zase trochu tŕpnu.

    Inak vnúčatko ich rozmrazilo, zrazu odvšadiaľ počuli: “jéj ako vám závidíme, tá naša dcéra chce robiť kariéru”, alebo “to buď rada, že je tehotná veď čo keby sa vzali a nemohli mať deti”. Dokonca aj starí rodičia (moji) húdli do nich, že či si myslia, že im bolo príjemné hneď z fleku babkou a dedkom :-))) Teraz mám 26 druhé bábeno na ceste (ešte by som tak 1-2 zvládla a to nemáme pôžičky zďaleka splatené) a celkom jasne si uvedomujem, že stúpajúci vek matky má okrem rizík ešte jednu veľkú nevýhodu, že žena je jednoducho staršia, možno ani nie tak fit ako dvadsiatničky, ustráchanejšia. Jedna naša profka nás od odkladania tehotenstva odhovárala, mala syna v 30-ke už mala 50 rokov a syna akurát posielala na VŠ. Ticho závidela všetkým vrstovníkom, ktorí mali deti už vyštudované, povydávané, alebo aspoň osamostatnené a radovali sa z vnúčatiek.

    Lucia, podľa mňa sa tvoja mama bojí toho, preklenúť zrazu z pozície zrelá žena do pozície starý rodič, hoci sa to dá podľa mňa v pohode skĺbiť.

  8. Celkom to chápem Lucia. Keď sa mne podarilo trocu neplánovane otehotnieť počas VŠ, naši to niesli veľmi ťažko. Okrem toho ich to hodilo do novej pozície “starý rodič” a to bolo pre nich veľmi tvrdé. U nás bola atmosféra tiež takto ladená, ako je popísané v článku, mám mladších súrodencov, takže je to trochu pochopiteľné. Našim na tom ešte pridával fakt, že im pri pôrode zomrelo bábetko, môj brat. Takže keď sme oznámili, že čakáme druhé, síce sa potešili, ale zároveň zase trochu tŕpnu.

    Inak vnúčatko ich rozmrazilo, zrazu odvšadiaľ počuli: “jéj ako vám závidíme, tá naša dcéra chce robiť kariéru”, alebo “to buď rada, že je tehotná veď čo keby sa vzali a nemohli mať deti”. Dokonca aj starí rodičia (moji) húdli do nich, že či si myslia, že im bolo príjemné hneď z fleku babkou a dedkom :-))) Teraz mám 26 druhé bábeno na ceste (ešte by som tak 1-2 zvládla a to nemáme pôžičky zďaleka splatené) a celkom jasne si uvedomujem, že stúpajúci vek matky má okrem rizík ešte jednu veľkú nevýhodu, že žena je jednoducho staršia, možno ani nie tak fit ako dvadsiatničky, ustráchanejšia. Jedna naša profka nás od odkladania tehotenstva odhovárala, mala syna v 30-ke už mala 50 rokov a syna akurát posielala na VŠ. Ticho závidela všetkým vrstovníkom, ktorí mali deti už vyštudované, povydávané, alebo aspoň osamostatnené a radovali sa z vnúčatiek.

    Lucia, podľa mňa sa tvoja mama bojí toho, preklenúť zrazu z pozície zrelá žena do pozície starý rodič, hoci sa to dá podľa mňa v pohode sĺbiť.

  9. reminiscencia: mala som 27, konecne som nasla miesto v Bratislave, mala frajera, cudzinca, ktoreho som si nechcela brat, chodila kazde leto na exoticke dovolenky /Svedsko,Francuzsko,Kanada apod/, kazdu zimu lyzovat do Alp. Nevlastnila nic, byvala v pohode u rodicov a plat mala zhruba ako vreckove. A buch, zrazu som bola tehotna, mala sa vydavat, odstahovat do cudziny. Myslela som si, naivka, ze som si prave skazila zivot. Kamosky ma desne lutovali, mama nadavala, aka som nezodpovedna. Medzihra: Nic sa mi nestalo, vsetko sme zvladli, akurat z tej cudziny sme sa vratili domov. Teraz mam 36 rokov, 3 deti, splateny byt a lyzovat pojdeme tento rok piati. A kamosky, ktore si “uzili” naozaj lietaju po rizikovych tehotenstvach.

    Vobec si nemyslim, ze som si vtedy skazila zivot a myslim, ze to priroda zariadila velmi dobre.

  10. Hm…Podstatné je, že máš chápajúceho manžela, ktorý rešpektuje prianie svokry… Len, aby mu to vydržalo, i ked na druhej strane neverím na rozprávky….

  11. Lucia, my máme najlepsie babku na svete – moju mamu, ktora sa so mnou cele moje tehotenstvo nerozparavala, ani raz sa nespytala ako sa mam, nepomohla s pripravami ani neporadila. Moji rodicia moje tehotenstvo uplne odignorovali! Dokazali dokonale oddelit buduce dieta a mna – so mnou ako jednou osobou sa bavili normalne,ale temu mojho stavu vzdy obisli. Az pri porode sa to zlomilo. mame som napisala sms, ze rodim – a cud sa svete, ona – v prechode, dostala taky stres, ze sa jej vratila menzes, cely den presedela na WC, volala mi, podporovala, otec si poplakal a po hned porode ma veeelmi podporovala. od 1. hodiny je to ta najsuper babenka na svete a dedo sa ide rozliat na kolomaz, ze ma vnuka. Mojho partnera predtym nemohli vystat ani prist mu na meno, teraz je vsetko OK. Aj Tvoji rodicia sa zmenia, ked to bude na svete. Mama sa mozno iba boji, ze ked budes mamou Ty, uz nebudes viac jej dcerenkou. Daj jej najavo, ze aj vtedy ju budes stale potrebovat. petra

  12. Ani moja mama nechcela, aby sme mali dieta “skoro”, mala som 24 ked som otehotnela, kratko po svadbe (preto sme sa aj brali, aby nam uz nikto nemohol nic hovorit). Moj muz mal uz 35, takze sme sa trosku ponahlali. Ale ona nechcela preto, ze som este studovala. Bala sa, ze nedokoncim skolu, co som nikdy nemala v umysle. Ani som studium neprerusila a nedavno som ho uspesne ukoncila. Mam o par dni uz dvojrocnu dceru a moja mama je uzasna babka. Dokonca ked sa mala narodila, prinutila ma na par mesiacov ist byvat k nim, aby som nemusela upratovat a varit. Ked uz raz to vnuca pride, kazda zena zmakne a stane sa babkou rada. Teraz cakam druhe dieta. Bola aj proti tomuto tehotenstvu, mam si vraj oddychnut. Ale ja uz mam 27, muz 38 a neviem, naco by som mala oddychovat. A verim, ze ked pride aj toto dieta, bude sa rovnako tesit a bude rovnako skvela babka.

  13. Nevies, mozno mama ma spojene s materstvom iste negativne zazitky, mozno pre nu materstvom nieco skoncilo a uz sa nikdy nekonalo. Mozno vidi nieco, co tebe unika. A mozno si len chce uchovat svoje perfektne dieta bez pritaze a zodpovednosti materstva. Rozhodnut sa musis sama, ale dovod biologickych hodin pouzi vo svojom rozhodnuti len v ramci inych rovnocennych dovodov ked sa budes rozhodovat pre dieta.

  14. Ahoj Lucka. Je mi úprimne ľúto, s čím sa musíš potýkať. Mať dieťa je asi tá najzodpovednejšia úloha v živote, ale zároveň aj tá najúžasnejšia. S manželom máme (zatiaľ) jedného syna, kt. bude mať čoskoro 8 rokov. Napriek tomu, že som ho mala pomerne skoro (20 rokov), nikdy som to neoľutovala. Keby som sa mohla vrátiť v čase, urobila by som tak isto. V našej rodine sa na malého všetci tešili a vrúcne ho očakávali. Koncom júla sa staršiemu bratovi narodila prvá dcérka a situácia sa zopakovala. Opäť sme sa všetci tešili. V budúcnosti by sme s manželom chceli mať ešte jedno dieťatko. Je to smutné, ale veľký ohľad musíme brať na ekonomickú situáciu. Keby to tak nebolo, to druhé dieťa by sme už asi dávno mali. V každom prípade, silno Ti držím palce. Ak cítiš, že to dieťatko s manželom chcete a budete ho nadovšetko milovať, neber ohľad na to, že si to Tvoja mama nepraje. Nechcem ju uraziť (veď ju ani nepoznám), ale takýto postoj je miminálne zvláštny. S pozdravom Aďa.

  15. Ani neviete ake mozete byt spokojne ak si mozete dieta “naplanovat”.Netreba sa “obzerat” na to co si zela babka, dedo, rodina.Je to tvoje a manzelove rozhodnutie.Ak sa vy dvaja na “TO” citite,tak smelo do toho!Babka zrejme zacina zistovat,ze jej dievcatko s ktorym len nedavno chodila na pieskovisko,uz nie je take malicke a chce si zakladat rodinu.Mozno teraz zistuje ako ten cas “poskocil” a ze este nie je taka “stara”.A tak nejak ta chce presvedcit,ze vnuca este nie.Zalezi len na vas a uvidis az situacia nastane,bude ta “najpisnejsia babka na svete”.Snad nechces cakat az vam TO dovoli? :-))U mna to bolo tak podobne “davaj pozor,mas cas”…..az neskor boli otazky typu “kedy uz?” Nikdy som to tak neplanovala,ale prve dieta som mala az v 34 a este sa pokusim “prelstit prirodu” aby bol aj surodenec.Zial ale cas sa posuvat neda….

  16. Ja mam dojem, ze rodicia sa niekedy boja, ako to my(ich deti) zvladneme. Nasi nas odhovaraju skoro vzdy, ked sa pustame do niecoho velkeho a zodpovedneho napr. kupa bytu, samozrejme dieta, kupa vacsieho bytu a hypoteka na 30rokov( to ich skoro slak trafil). Pritom ja som mala maleho v 28, takze sme sa nikam neponahlali. Ale ako ti uz napisali, je to tvoj zivot, a aj ked to rodicia urcite myslia dobre, niekedy su ich obavy prilis velke.Zalezi na vas ako sa citite a co chcete.

  17. Milá Lucia, bábätko je záležitosťou muža a ženy, nie ich rodičov. Ak ho chcete vy, tak čo vás po názoroch iných. My sme s mužom spolu žili 5 rokov, ked sme si na sklamanie všetkých vôkol kúpili psa. Všetci okolo nás totiž boli presvedčení, že už sme mali mať dieťa. My sme boli asi opačný extrém, lebo rodičia sa nevedeli dočkať, kedy už budú starí rodičia a nám sa nechcelo. Napokon som otehotnela ako 24-ročná a 26-ročná, teraz mám 29 a 2 zlatučké deti a dlhy na pol života a toho psa smile)) a každodenný cirkus v domácnosti zvanej cvokhaus, ale ved je to super. Babky sa pretekajú v starostlivosti o vnúčatá a nútia nás do tretieho, ale to sa im už nepodarí. Máme predsa vlatné rozumy a vlastné životy, ktoré si odžijeme my, nie oni. Aj vaša voľba je len na vás. Ale mať bábätko zanmená tú správnu voľbu v živote dvoch.

  18. kocky ti tu dobre pisu. Naozaj je to vec tvoja a tvojho mnazela.

    O tri mesiace budem mat 31 rokov a este stale nemam miminko :0( Ale v mojom pripade to bolo do tohot roku moja volba. Najskor som si chcela uzit zivot, potom som nenasla spravneho partnera a ked som nasla toho “praveho” tak sme si zobrali hypoteku na byt.

    Chcela som rok pockat, ako to budemr zvladat, aby sme neboli v strese kvoli peniazom aj aj kvoli babetku. “Zobudila” som sa az sa ma raz kamarat spytal na co cakam. Ci si myslim, ze o rok alebo o dva bude nasa situacia ina.
    A mal pravdu. Odkladala som dieta kvoli financiam a neviem este kvoli akym blbostiam. Tak som tento rok v marci vysadila HAK.

    Este stale sa o miminko snazime, ono to totiz nie je take jednoduche ako si to clovek predstavuje :0)

    Aj moja mama sa ma snazila nasmerovat, ze na miminko nie je nikdy neskoro. Postupne som ju pripravovala na to, ze chceme otehotniet. A teraz je prave ona mojou velkou oporou. Ona ocakava koniec mojho cyklu s vacsou nervozitou ako ja. Ked mi prvykrat meskal menzes a mysleli sme si, ze by to mohlo byt kvoli miminku, bola v siedmom nebi. Smola bola, ze to bol plany poplach.

    Chapem tvoju mamu, ze ma strach, nech uz z cohokolvek. Ale to je tvoj zivot a tvoja volba. A ona sa musi s tvojim rozhodnutim zmierit, inak by sa jej mohlo stat, ze pride nie len o vnucatko ale aj o dceru. a myslim si, ze to nechce ani ona ani ty. Zelam ti vela stastia:0)

  19. Mila Lucia,

    mam 33 rokov a 10-dňového Jakuba. Prišiel nečakane, neplánovane. Napriek tomu, že som pred rokom začala študovať vysokú školu, manžel sa chystal vycestovať do zahraničia a moje prvé dve detváky sú už v puberte /12 a 14r./, veľmi ho milujeme a všetci máme z neho neskutočnú radosť. Úplne nám zmenil náš zabehnutý a rozbehnutý život, a hoci to zo začiatku vyzeralo že sa kadečoho budeme musieť vzdať, opak je pravdou. Kadečo krásne nám pribudlo. A nikto nám do toho nemal čo hovoriť. Bolo to len a len naše rozhodnutie. Nie rozhodnutie našich rodičov. Takže: záleží len na Vás a na vašom rozhodnutí.

    Aj tak si myslím, že keď urobíš z mamy babku, naoko možno pohundre, ale v podstate bude šťastná. Tak ako Vy. Držím palce.

  20. Sranda, ja mám dve staršie sestry, mamina ma vždy brala ako “najmladšiu dcérenku”, preto vždy, aj keď som už bola vydatá, sa úprimne zdesila, keď bola reč o mimi. S mužom sme tiež tehotenstvo odkladali, raz to bol byt, potom úver, potom sťahovanie……… stále niečo. A keď sme už miminko chceli, tak nám to trvalo dva roky, kým sa zadarilo. Samozrejme mamina bola celá bez seba, nevedela na ktorú nohu má stupiť a lietala so mnou po lekároch. Teraz je tá najlepšia babka, akú si viem predstaviť, a to je náš malý jej štvrté vnúča. Nedá na neho dopustiť. A nenápadne vyzvedá, kedy plánujeme druhé. A keďže ja mám čerstvých 30. asi by sa už patrilo aj naplánovať malému súrodenca. Dúfam, že to nebude trvať daľšie dva roky.

    Lucka, určite majte bábo, to je tá najkrajšia kariéra v živote ženy a nedaj sa odhovoriť, keď ho s manželom obaja chcete, bude to predsa Vaše dieťatko. Držím palce.

  21. Moja mama je typ človeka, ktorý nedáva city najavo, nepochváli len kritizuje, ale v poslednej dobe keď sa bavíme o deťoch ma prekvapuje.

    Po skončení školy som odišla do zahraničia, vrátila po dvoch rokoch a za pár dní budem mať 30, prvé výročie svadby a plánujeme miminko. Najskor sme čakali, pretože sme nemali kde bývat, z podnájmu nás doslovala ,, vyhodili,, lebo nám tam chceli ubytovat úplne cudzích ĺudi a to sme si povedali, že nie.Našli sme iný podnájom, užili si našu svadbu aj ked bola poznačená smrtou priatela mojej sestry a následným zhoršením jej zdravotného stavu – rakovina je strašne rýchla a bohužial ideme do tuhého a moja sestra musi veľmi bojovat, aby to zvladla.

    Chceli sme aby sa miminko narodilo v našom, ale to nie je možné, akonáhle by sme zobrali úver, neprežijeme ani jedenmesiac, jeden plat nestačí. Takže sme zmenili priority, veľa mladých rodín žije v podnájme a žije úplne v pohode.

    Takže najskor chceme to malé krásne stvorenie a potom sa uvidí. Nechcem nič zmeškať, ale dnes nie je nič výnimočné ak žena rodí po 30.Som pripravená na to, že moze byť problém ale stojí to za to. Vždy keď vidím svoju kolegyňu, ktorá otehotnela v 35 a má za sebou kopec problémov , s malou Emou v náručí poviem si to stojí za to.

    Takže ideme na našu poslednú dovolenku, z ktorej sa možno vrátime už traja.Moja mama mi naposledy povedala, že nie je problém aby nám varovala babetko a to už je čo povedať,. Ja dúfam,ze ju vnúčatko zmeni,velmi trpi chorobou mojej sestry.

  22. Lucia, ja mám 50 rokov. Moja dcérka ktorá má 28 práve čaká svoje prvé dieťatko a ja som v siedmom nebi. Pre mňa je to najväčší dar. Ja moju dcéru veľmi ľúbim a nedovolila by som si jej diktovať, čo má robiť a čo nie keď je už dospelá a hlavne svojprávna osoba. Poradiť áno ale diktovať nie. Nedovoľ svojej matke so sebou manipulovať a ukáž jej / samozrejme ak od niej nie si závislá/, že svoj život budeš žiť podľa svojich a nie jej predstáv. Snád sa preberie !!!ˇ

Pridaj komentár