Otvárajme si svoje trináste komnaty.

Dokonalá kancelária?

Tento týždeň (či viac?) fungujeme ako celkom dobrá sprostredkovateľská kancelária: ráno zariadiť odvoz, nákup, rozdelenie detí do školy, poobede vyberať, vystravovať a zas rozviesť kam treba, odkontrolovať úlohy a domáce povinnosti.

Večera, sprcha, postieľanie, pár slovíčok medzi tým v rámci jednotnej výchovy, ak padlo niečo mimo schopností a priemeru detí.

A počas uspávania odpadneme obaja, ten čo menej spí, zobudí toho druhého. Konečne čas pre seba? Nie, šup do ďalšej šichty.

Do nočnej doma

Pritom… čumela som do toho PC a nebola  schopná urobiť ani čiarku z toho, čo by som mala a chcela.  Chýbal si mi. Chcela som sa rozprávať, byť blízko teba, odkrojiť si kus z tvojej duše a ponúknuť ti zo svojej. Z takého, čo nie je o stave účtu ani o tom, akú farebnú známku schytal náš Kubo. Ale mala som nejakú hlúpu obavu čo len napísať ti sms do tej spálne, nech prídeš.  

Prišiel si sám. Oči si mal zhasnuté presne tak, ako to nemám rada a mne v okamihu doplo: toto som prešvihla. A keď si začal hovoriť, ako spolu nehovoríme, nemala som vôbec potrebu či nutkanie sa uraziť.  Nejako sme už ale veľkí na to, aby sme do seba strieľali slovné hrášky a blížili si. Ide nám o iné.

Otvárať svoje trináste komnaty

Nepozerali sme na hodiny. Presunula som sa z druhého konca stola bližšie k tebe a nakoniec až tebe na kolená. Ako to bolo dobre! Prečo som vlastne doteraz čumela do blba a nevychutnala si spolu s tebou to, čo nám patrí? 

Ešte stále sme riešili. Pomenovali si,  čo cítiš ty, čo cítim ja. Čo potrebujeme, po čom snívame. A nebolo to práve o Paríži, až si našetríme: len jednoducho o ustriehnutí si denného času, kedy pragmatické veci ustúpia bokom a ja tu budem len pre teba a ty len pre mňa. Že budeme hovoriť o tom, čo prežívame, čo sa darí, čo ma štve ako Máriu a čo teba vycucalo ako Milana. Nebudeme riešiť svoje otcovstvo, materstvo, kolegiálnosť, farskú príslušnosť, susedské vzťahy ani vzdialených príbuzných či politiku. 

Len si otvárať tie svoje trináste komnaty, tajomstvá a sny, bolesti a šťuchnutia, do ktorých keď dlho nevstupujeme, stávame sa jeden druhému šediví a nezaujímaví, ako tebe kolegovia, keď si jeden čas trpel v hyperkancelárii v openspace. A toto predsa nechceme, ani jeden.

Špeciálna pošta

Pozvala som ťa teda dnes večer na špeciálny pokec. Bez chatu a bez PC. Bez bariér internetu, múrov, stoličiek, či niečoho v nás. Veľmi sa na teba teším. V pošte (prepáč, ešte mailovej) budeš mať čoskoro takú zvláštnu šiši pozvánku na dnes.

A ja idem vyhrabať tú novú sviečku, čo sme dostali a ešte nezapálili. Lebo sviečky sú naše. A zachrániť pred benjamínom tých posledných pár tyčiniek a dúfať, že sa trafím do tvojej obľúbenej piesne od Edith Piaf. 

Príď. Na pláne je nový náter proti šedi.

(14 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...