Najlepšia zábava je… s rodičmi!

Ja viem, že mi to neuveríte, ale je to tak. Hoci sa občas naše deti tvária, že rodič je ten najnudnejší parťák na svete a hocikto iný v dosahu má v ich očiach vyšší renking, nenechajte sa oblafnúť.

Dobre, povzdychnete si, ale kde vziať ten čas! /Tento povzdych patrí k pravidelnému dennému cvičeniu mojej ctenej materskej bránice/. V predstave máme stále neuveriteľné množstvo hodín a minút, kedy treba s deťmi sedieť a tváriť sa nadšene nad spoločenskými hrami, ktoré možno nemáte v láske alebo ich jednoducho už/vôbec neovládate.

Nechajte všetky tieto alternatívy plávať.

Deti totiž veľmi dobre vytušia, kedy sme pri nich z povinnosti, lebo im „musíme“ darovať nejaký čas, a kedy sa zabávame s nimi, alebo ešte viac. V prvom prípade nemá čas konca – my chceme končiť každú chvíľu a deti naťahujú čas. Našim potomkom sa to zdá byť málo, lebo ešte nepocítili v hre prítomnosť nás samých. V druhom prípade bežne stačí štvrťhodinka a je spokojnosť na oboch stranách.

Že vraj sem s nápadmi? Ok, budú dokonca zadarmo.

Ide o hry či zábavu, na ktorú nepotrebujete dohromady nič, dokonca znesie veľký vekový odstup detí.

Prvá, bežne prevádzaná v našej domácnosti, je hra na rôzne umelecké profesie.

Dá s na známosť, že sa hráme na spevákov alebo hercov, alebo niečo podobné. /Dnes sme mali nácvik sochárov s octovým cestom… dúfam, že sa ho do soboty zbavím./ Posadíme sa a hráme sa na rodinnú Superstar – bez hudby, len tak. Každý skúša zaspievať niečo akože do mikrofónu /používame naberačku alebo varechu/. Zábava nastáva, keď to zväčša ja – ako aktívny účastník – presuniem do pozície opery alebo vážnej hudby. Slzy nám tečú od smiechu, už len pri mojom „prejave“, o to viac sa pučíme, keď to skúšajú deti po mne. Alternatívou je vziať obal z keksov alebo masla, alebo čohokoľvek a text zloženia výrobku /pokiaľ ide o staršie čítajúce deti/ zaspievať na melódiu nejakej trafenej ľudovky.

Iným variantom, používanou zväčša v aute alebo pred večerou, kým naložím jedlo na stôl, je hádanie významu slov. Okruhy sú široké: dnes sme napríklad večer testovali deti, či vedia, čo je to šifonier, lajblík, žaket, lucerna, skúsiť môžete aj slová permoník, almara a iné staroveké perly. Pokiaľ sa deti nechytajú, dávame im dobré nápovedy, ale vždy len tak, aby sa museli potrápiť a rozmýšľať. Tipy zúfalo hádajúcich detí sú niekedy očarujúce: dnes sme skúšali slovíčko „lucerna“ a dozvedeli sme sa, /po nápovede, že to používali aj baníci/, že je to súčasť baníckeho oblečenia… Nuž…

Tieto slovné hádačky obmieňame v základnom smerovaní: stále napríklad používame starú dobrú ruštinu a necháme deti premýšľať, čo ktoré slovo znamená. Neuveriteľné, ako s tým majú niekedy problém – so slovanským jazykom! Alebo opačne zaspievame kúsok ruskej piesne – a prekladajte! Iným variantom je tiež hľadanie správneho pomenovania samca a samičky zvierat. Má teda had za manželku hadicu? A ako sa volá manžel koaly? Veselo je aj pri hádaní, či môžu existovať mestá Adamov, Blenovce, Čakajovce a iné. K tomu stačí niekedy len starý autoatlas alebo cestovný poriadok.

Za krátku chvíľu je okolo stola či v aute šialene veselá mela a všetci sa cítime skvele. Okrem toho, že nám je SPOLU DOBRE, deti si výborne precvičia mozgové závity a čo je ďalší bonus – mnohé veci si pamätajú oveľa lepšie z týchto momentiek ako pri drilovaní v škole.

Skúste!

Ilustračné foto: www.sxc.hu