Povzbudzovať je prekrásne slovo, znamená „darovať srdce.“ Povzbudzovať deti znamená transplantovať srdce.
Pre deti je najdôležitejšie, aby vedeli, že ich milujeme a chceme im dobre. Ony chcú jediné: aby ich rodina prijímala naplno. Boja sa byť iba príveskom alebo nejakým krehkým predmetom, s ktorým treba zaobchádzať opatrne.
Povzbudzovať je nádherné slovo. V latinčine znamená doslova „darovať srdce“ – a Bruno Ferrero hovorí, že keď povzbudzujeme deti, akoby sme im robili malú „transplantáciu srdca“. Vkladáme do nich odvahu, silu, nádej a istotu, že stoja za to.
Deti potrebujú povzbudenie viac, než si uvedomujeme. Nie kvôli tomu, že by boli slabé, ale preto, že svet je pre ne veľký a neznámy. Učia sa v ňom kráčať, robiť rozhodnutia, niesť chyby, skúšať veci nanovo. A v tom všetkom túžia počuť: „Som pri tebe. Verím ti. Zvládneš to.“
Pre deti je najdôležitejšie vedieť, že ich milujeme a chceme im dobre. Nie dokonalú domácnosť, nie bezchybný výkon, nie poslušnosť za každú cenu. Chcú cítiť, že patria. Že ich rodina prijíma úplne – aj s krivými čiarami v zošite, aj s hlasným smiechom, aj s plačom, aj s omylmi.
Deti sa boja byť len príveskom. Boja sa byť niečím krehkým, s čím sa treba zaobchádzať opatrne, alebo niekým, kto „zavadzia“. Potrebujú cítiť, že sú plnohodnotnou súčasťou rodiny – že ich prítomnosť je radosť, nie bremeno.
Povzbudenie je spôsob, ako im ukázať, že v ich živote stojíme na ich strane. Že veríme v ich schopnosti aj v ich dobré úmysly. Že v nich vidíme hodnotu, ktorú nie vždy vidia ony samy.
A to je jeden z najkrajších darov, ktoré môžeme deťom v advente aj v celom živote dať: srdce vložené do ich srdca.