Objavujme dobré vlastnosti detí, povzbudzuje nás Bruno Ferrero. Ak si budeme všímať len ich nedostatky, mohli by sme sa veľmi často zmýliť. Keď deti vidia, že ich rodičia prehliadajú, podceňujú a pokorujú, strácajú nádej, že môžu niečo dokázať. Pokiaľ budeme neustále zdôrazňovať ich chyby, vezmeme našich deťom odvahu.
Bruno Ferrero nás pozýva k dôležitej rodičovskej schopnosti: objavovať dobré vlastnosti detí. Je to jednoduché, ale nie vždy samozrejmé. V každodennom zhone si často skôr všimneme, čo nefunguje: neporiadok, zabudnuté úlohy, nevhodné slovo, vzdor, oneskorenie. Nedostatky kričia — dobro býva tichšie.
Ak sa však zameriame len na chyby, ľahko sa môžeme mýliť. Deti nie sú súhrnom svojich prešľapov. Sú procesom – rastom, vývojom, hľadaním, pokusom aj omylom.
A potrebujú rodiča, ktorý si všimne aj ich svetlé stránky: ich jemnosť, humor, vytrvalosť, tvorivosť, snahu, fantáziu, ochotu pomôcť, schopnosť ľúbiť.
Keď deti vidia, že ich rodičia prehliadajú, podceňujú alebo pokorujú, strácajú nádej, že môžu niečo dokázať. Kritika bez vyváženia ich oslabuje. Ak však rodičia dokážu nájsť dobro aj tam, kde sa skrýva hlbšie, deti dostávajú odvahu rásť. Povzbudenie je pre ne ako svetlo v tmavom tuneli: „Všimol si si ma. Nezáleží ti len na tom, čo robím zle. Veríš vo mňa.“
A práve to je základ sebadôvery, ktorú si deti odnesú do dospelosti. Ak rodič vidí dobro v dieťati, deti sa postupne učia vidieť dobro samy v sebe.
Advent nás učí zažíhať svetlá – a možno práve dnes môžeme zažať svetlo aj v duši nášho dieťaťa tým, že si všimneme niečo dobré, čo robí. Možno drobnosť. No pre nich môže byť obrovská.