Mama nie je manažérka Vianoc. Aj ona by mala byť ich súčasťou.

Je december. Pre mamu to znamená jedno. Držať v hlave nekonečný zoznam toho, čo treba stihnúť. Nakúpiť, napiecť, upratať, zabaliť. Zariadiť. Vybaviť. Vyzdvihnúť… V ušiach znie mix kolied, netrpezlivých detských rečí, kedy už príde ten Ježiško a do toho ako basový podmaz vlastný myšlienkový pochod, na čo nezabudnúť.

Častejšie ako inokedy sa nútime dýchať, predýchať, lebo s blížiacim sa hlavným dátumom závratným tempom pribúda chvíľ, keď už sa cítime fakt pretlakované a hrozí, že to zo seba vyvrieskame a vzápätí sa rozplačeme. A v predstave o krásnych, magických Vianociach by matka predsa nemala vyzerať ako divá sviňa z reklamy na kofolu. Čím to je, že uprostred celej tej rádoby vianočnej rozprávky máme veľakrát pocit, že už len malý doťuk a asi sa fakt zrútime?

Tlak má veľa zdrojov, ktoré by sa podčiarknuté a zhrnuté, dali obodovať nasledovne – každá z nás, ak má chuť na úprimnosť, si môže pridať body tam, kde sa jej to týka najviac:

• sociálne siete plné „dokonalých“ Vianoc,
• obrazy z reklám,
• porovnávanie sa s inými mamami – s inými rodinami,
• spomienky na ideálne sviatky z detstva, ktoré sú viac našou romantizáciou ako realitou,
• a k tomu všetkému neviditeľná mentálna práca, ktorú nosíme celý rok.

December neprichádza do prázdna. Sadá si tam, kam mu ustelieme, kde mu vytvoríme podmienky.

A tak sa niet čo čudovať, že rýchlejšie vybuchneme, viac plačeme, horšie spíme, máme pocit, že zlyhávame. Sme preťažené.

Prečítajte si aj:

Šťastné a zničené? Aby mamy kvôli Vianociam nevyhoreli

Ako nenechať všetko na mame?

December by nemal byť projekt, ktorý beží v hlave iba jednej osobe – pretože tá to nemôže uniesť bez následkov. Mama plánuje, myslí dopredu, koordinuje, kontroluje. A práve táto neviditeľná práca je často dôvodom, prečo má pocit, že „všetko je na nej“, aj keď okolie hovorí, že jej pomáha. V skutočnosti sa však bez nej nepohnú. To je to, čo vyčerpáva!

Namiesto toho, aby sme mali pocit, že Vianoce je treba manažovať, berme ho skôr ako zážitok, ktorý treba spoločne tvoriť. Na začiatku však treba urobiť zmenu – začať od seba.

Vypýtajte si zmenu – bez výčitiek

Sadnite si, nie v strese, ale v pokoji a povedzte: „Milujem Vianoce, ale tento rok cítim, že ich riadim sama a už ma to vyčerpáva. Chcem si ich užiť s vami.“

Použite Ja výroky: Namiesto „Ty mi nikdy nepomôžeš,“ povedzte: „Ja cítim obrovský tlak, pretože ja mám v hlave zoznam 50 úloh. Chcem sa od neho oslobodiť.“

Spíšte si 5-7 hlavných vianočných oblastí (napr. Jedlo, Darčeky, Dekorácie, Program/Návštevy, Logistika). Nech si každý vyberie svoju oblasť.

Zapamätajte si jedno dôležité pravidlo: Keď kompetenciu odovzdám, nezasahujem. Ak partner zabudne kúpiť niečo k jedlu, je to jeho starosť. Mama nevyskakuje na poslednú chvíľu, aby to zachránila.

Vytiahnite veci z hlavy na papier

Sadnite si ako rodina na 5 minút (haha!) a spíšte všetko, čo treba urobiť (darčeky, jedlo, program, návštevy). Do pléna teda dajte:

• čo treba vybaviť,
• čo treba nakúpiť,
• čo treba pripraviť,
• čo sa môže pokojne vypustiť.

Keď sú úlohy napísané, prestávajú byť len v hlave mamy – stávajú sa spoločnou vecou.

Mamy, nerozdávajte úlohy, ale zodpovednosť

Nie: „Mohol by si prosím kúpiť / nezabudni kúpiť pre rodičov…“ Ale: „Darčeky pre starých rodičov sú na tebe.“

Nie: „Choď s deťmi pozrieť, či máme dosť svetielok.“ Ale: „Ty a deti máte na starosti ‚Projekt Vianočné Dekorácie a Atmosféra‘. Plánujete, kupujete, vešiate.“

Zodpovednosť znamená, že mama nemusí myslieť, kontrolovať ani pripomínať.

Spravte zoznam toho, čo NEBUDE

Nie každé Vianoce musia vyzerať rovnako. Niekedy je najväčšou pomocou rozhodnutie:

• tento rok nepečieme všetko,
• tento rok nejdeme všade,
• tento rok nerobíme „navyše“.

Tým chránite seba, svoje sily.

Vianoce nie sú spoločný výkon, ale spoločný čas

Niekedy sa Vianoce zmenia na sériu úloh, ktoré treba „odpracovať“. Aby bola misia komplet splnená. A pritom ide o niečo úplne iné – o bytie spolu.

Deti si nebudú pamätať presné menu ani poradie koláčov. Budú si pamätať:

• kto bol s nimi,
• kto sa smial,
• kto si k nim sadol,
• kto nebol stále v strese.

A aj mama má právo byť v tomto príbehu človekom, nie len organizátorkou.

Prečítajte si aj:

Adventný kalendár pre unavené mamy