Sýty hladnému neverí. Tak hovorí príslovie. Človek, ktorý má všetko, často nerozumie, aké ťažkosti prežívajú iní. Aj pod otrhaným klobúkom často múdra hlava býva. Nemali by sme teda súdiť druhých podľa výzoru. Pravda vždy vyjde najavo. Kto mlčí, ten svedčí. Múdrejší ustúpi. Čo oko nevidí, to srdce nebolí. Bez volania nechytaj sa cudzej roboty. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Aj na kameni sa vyspíš, ak máš čisté svedomie.
Diktát na slovesá č. 2
Mýliť sa je ľudské. Nemý hluchému nepomôže. Ruka ruku myje. Skúpy dvakrát kúpi. Samému ani jesť nechutí. Z mnohých kvapiek býva príval. Pravda ho pálila na jazyku. Chudobnému aj z prázdneho hrnca vykypí. Každý nech sa sám živí. Koho raz had uštipne, aj hlísty sa bojí. Láska hory prenáša. Práca chváli majstra. Malý žobrák chodí s veľkou palicou. Človek nie je nikdy dosť múdry.
Diktát na slovesá č. 3
Emil nehovorí pravdu. Klame až za ušami. Bojí sa, že ho odhalia, ale nemá odvahu priznať sa. Každý však v živote spraví chyby. Možno sa teraz hanbí, ale z chýb sa všetci učíme. Možno neverí, že by ho iní pochopili. Tak sa radšej skrýva za lož. Keby našiel priateľa, ktorému verí, uľavilo by sa mu. Nemusí byť na to sám. Je ťažké niesť bremeno iba na svojich pleciach. Hádam si to raz uvedomí.
Diktát na slovesá č. 4
Otec varí obed. Už zase budú špagety so syrom. Aj minule sa mu lepili na hrniec. Neurobí zázraky na počkanie ako mama. V nemocnici ju ubytovali na tri dni. Domov sa vráti s malým bábätkom. Pripravili sme sa na ich príchod. S otcom sme skladali posteľ. Oprali sme prikrývku a vyvesili bielizeň. Otec vraví, že teraz sa nám život zmení. Malého brata musím chrániť ako oko v hlave. Byť veľkou sestrou ma baví.
Diktát na slovesá č. 5
Doma sme sa nudili. Vybrali sme sa na výlet. U bratranca Mira je väčšia zábava ako u starých rodičov. Nevládzu za nami behať. Bývajú rýchlo unavení. Sedia na priedomí a popíjajú studenú kávu. Nepustili by nás hrať sa do hory. V prítmí lesa vraj číhajú nebezpečenstvá. Vymýšľajú si rozprávky o hladných medveďoch, pretože sa o nás boja. Kto by nás zachránil? Pýtajú sa s vážnymi tvárami. Odjakživa si robili starosti. S Mirom by sme vyvádzali hlúposti. Vrátili by sme sa domov až po zotmení.
Diktát na slovesá č. 6
Cestári víria prach na ceste. Dievčatá vili vence z púpav. Chlapci brúsili kosy. Kosiť však nemohli kvôli prudkému dažďu. Len raz sa zablýskalo a bolo po búrke. Zarosili sa nám okná. Bolo treba rýchlo vyvetrať. Mama si farbí vlasy. Na dlhé vlasy minie dve farby. Mne to však nedovolí. Zahryzla som si do jazyka. Hneď by ma zahriakla. Ona si musí prekrývať šediny. Nezávidím jej. Nie je sa čím pýšiť.
Redaktorka, publikuje odborné články najmä o materských a rodičovských príspevkoch, ktoré nájdete v rubrike "Príručka pre rodiča" a tiež píše "Správy pre rodiča" - o veciach, ktoré sa práve dejú. Vyštudovala Právnickú fakultu UK v Bratislave.