Diktáty pre tretiakov – slovné druhy

Diktáty pre tretiakov sú zamerané najmä na vybrané slová, prípadne slová s l, ĺ, r, ŕ, či slovné druhy. Ako deviaty z 10 kontrolných diktátov píšu tretiaci diktát na slovné druhy.

 

Diktát č. 1

Strýko Jakub povozil chlapcov na koni. Volá sa Sivko. Neskôr ich odviezol au­tom aj do Považskej Bystrice. Cez Považie tečie rieka Váh. Blízko leží pohorie; ktoré sa nazýva Javorníky.

Diktát č. 2

Evička Mikulová pricestovala do Bratislavy. Navštívila Slovenské národné divad­lo na Hviezdoslavovom námestí. Mala silný zážitok. Na druhom brehu Dunaja leží sídlisko Petržalka. Je pyšná na krásu hlavného mesta Slovenska.

Diktát č. 3

Lucinka s Deniskou navštívili Vysoké Tatry. Cestou videli rieku Váh. Prechádzali cez Trenčín i Žilinu. Mysleli si, že Liptovská Mara je more. Ubytovali sa v penzióne Koliba. Načo tam šli? Mama Lucie tam bola na liečení. Dobre si tam oddýchli a v sobotu sa rýchlikom vrátili.

Diktát č. 4

Bratislava je hlavné mesto Slovenskej republiky. Z Bratislavského hradu je výhľad na sídlisko Petržalka. Strýko Matúš býva na Michalskej ulici s kocúrom Félixom. Navštívime Slovenské národné divadlo a hrad Devín. 

Prečítajte si aj:

Diktáty pre tretiakov

Čo sú slovné druhy?

Slovné druhy sú triedy (skupiny) slov, ktoré majú v jazyku rovnaké využitie v stavbe vety, podobné gramatické kategórie (napr. rod, číslo, pád) a rovnaký všeobecný význam. V slovenskom jazyku rozlišujeme desať slovných druhov, ktoré sa tradične delia na:

1. Ohybné slovné druhy (5)

Menia svoj tvar skloňovaním (pády, číslo) alebo časovaním (osoba, číslo, čas, spôsob).

1. Podstatné mená – pomenúvajú osoby, zvieratá, veci a javy (napr. strom, Peter, radosť). Pýtame sa na ne: Kto? Čo?
2. Prídavné mená – vyjadrujú vlastnosti alebo vzťahy osôb, zvierat, vecí (napr. pekný, múdry, matkin). Pýtame sa na ne: Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?
3. Zámená – odkazujú alebo ukazujú na osoby, veci, javy, ale priamo ich nepomenúvajú (napr. ja, ten, náš, niekto).
4. Číslovky – vyjadrujú počet, poradie alebo množstvo (napr. tri, prvý, veľa). Pýtame sa na ne: Koľko? Koľký v poradí?
5. Slovesá – vyjadrujú dej, činnosti, stavy alebo zmenu stavu (napr. čítať, spať, zelenieť sa). Pýtame sa na ne: Čo sa robí? Čo sa deje?

2. Neohybné slovné druhy (5)

Nemajú schopnosť meniť svoj tvar skloňovaním ani časovaním (niektoré príslovky sa však dajú stupňovať).

6. Príslovky – bližšie určujú okolnosti deja (miesto, čas, spôsob, príčinu, mieru) alebo vlastnosti (napr. doma, včera, dobre, preto). Pýtame sa na ne: Kde? Kedy? Ako? Prečo?

7. Predložky – napr. na, pod, s, bez.

8. Spojky – spájajú slová, vetné členy alebo vety v súvetí (napr. a, i, ale, že, lebo).

9. Častice – vyjadrujú postoj hovoriaceho k vete alebo zdôrazňujú nejaké slovo (napr. nech, azda, len, vraj, áno).

10. Citoslovcia – vyjadrujú city, vôľu alebo napodobňujú zvuky (napr. joj, fuj, pssst, mňau).

Ďalšie dôležité rozdelenie je na:

• Plnovýznamové (s vetnočlenskou platnosťou): 1. – 6. (Podstatné mená až Príslovky) – majú svoj vlastný vecný význam a môžu byť vetnými členmi.
• Neplnovýznamové (bez vetnočlenskej platnosti): 7. – 10. (Predložky až Citoslovcia) – majú len gramatický alebo expresívny význam a slúžia na spájanie alebo vyjadrenie postoja/citov.